Brano - @ 07.10.2015 | #

Keď sa povie Mike Oldfield,hneď sa mi vybaví Tubular Bells,Ommadawn,Hergest Ridge...rozhodne však nie Earth Moving.

K tejto nahrávke som sa dostal začiatkom deväťdesiatych rokov ,v čase nadšenia zo zvukomalebnej Tubular Bells II.Veď predsa je to Oldfield...Chyba!!!Muzika je to nudná,sterilná,bez iskry a vzrušenia,nebezpečná asi ako eunuch v dievčenskej škole.Niektoré pesničky by sa uplatnili v dederónskej Ein Kessel Buntes...skrátka bezzubý pop bez výraznejších záchytných bodov,melódie sú kŕčovité a otravné a celkový dojem viac ako rozpačitý.Keďže ma príroda neobdarila krásou ani múdrosťou,no vynahradila mi to poriadnou dávkou vytrvalosti a trpezlivosti,tak som sa pustil s húževnatosťou polárneho bádateľa do hľadania možno nejakého skrytého odkazu,ktorý som pri prvých posluchoch pravdepodobne prehliadol.Kazetu som opakovane vkladal do decku a počúval a počúval ...a nič.Týmto sa dodatočne ospravedlňujem môjmu starému kazeťáku,že som mu zbytočne dral mechaniku,hlavy,prítlačnú kladku a gumičky.Nakoniec som mal telefonát z Amnesty International,že počúvanie Earth Moving sa rovná sebamučeniu,čo je v rozpore so základnou listinou ľudských práv a občianskych slobôd.Tým sa moja sebatrýzeň skončila,zhlboka som si vydýchol,kazetu som premazal a celý Earth Moving som poslal do večného zabudnutia.

Pretože nebude z vlka slanina,ani zo psa baranina...a keď už míňať elektrickú energiu z našich talianskych elektrární,tak na niečo poriadne,šťavnaté a výživné a nie na jednorazový konzumný nepodarok zabalený v odpornom plastovom sáčku zo supermarketu.

b.wolf @ 11.10.2015 19:04:53 | #
To jsem tomu dal, admine, prosím, smaž ty dva navíc. Díky. Od Oldfielda mám všechny fošny, ale tato jediná mně nikdy nebrala. Jasně, je to deska poplatná tehdejšímu trendu, ale Michael napsal, řekněme, víc takových popovek, ovšem v daleko vyšší kvalitě, např. Moonlight Shadow (a že to je hit dodnes, o tom žádná), In France, tady ale fakt krom té jednp a snad úvodní Holy fakt nic. A když už se tu načaly retro skupiny, vřele doporučuju italskou Vooodoo Highway, takové super retro už jsem fakticky hezky dlouho neslyšel. A na dnešní večer chystám druhé album Gnidrolog Lady Lake, před víkendem půjčené po skvělé recenzi tady na PGB.