Gamma Ray / Somewhere Out In Space (1997)

Na predchádzajúcej platni Land Of The Free si Kai overil, že najlepšie pre skopinu je, keď spieva sám. Naspieval ju dobre a tak ako spevák pokračuje aj v tejto nahrávke. A aby toho nebolo málo, kapela dozbrojila svoje rady do definitívnej podoby. Na basu prešiel Dirk Schlächter, za bicie si sadol Dan Zimmermann a ako druhý gitarista a klávesák nastúpil Henjo Richter. Ten sa spolu s Dirkom a Kaiom podpísal pod platňu aj autorsky. Zostava si sadla ľudsky aj muzikantsky, takto spolu fungujú doteraz.
Aby si fanúškovia nemysleli, že skupina stratila na údernosti, presvedčí ich o tom hneď úvodná, rýchlopaľná
Beyond The Black Hole so štadiónovým refrénom. V tomto tempe sa vlastne nesie celý album, možno by to chcelo občas ubrať a spomaliť. Rýchla je aj nasledujúca Men, Martians And Machines, okorenená krásnym gitarovým sólom. Gitary a nečakané zmeny rytmu sa mi páčia aj v No Stranger (Another Day In Life). Podobne sú urobené aj ďalšie skladby až po Pray. Ukazuje sa, že príchod Henja bol pre Gamma Ray prínosom, s Kaiom si hudobne vyhovujú, gitary majú nápad, šťavu, melódiu, navzájom si "prihrávajú". Kei spieva o dušu, vokály, rytmika sú výborné, keď speed metal, tak takto. Zaujímavo, temer rammsteiňácky začína Valley Of The Kings.
A prišlo aj spomalenie, Pray je baladická, pomalá s citom zahraná pieseň. V desiatej skladbe Dan v krátkom sóle na bicie ukazuje, ako si predstavuje Cosmic Chaos, ten prechádza do skočnej Lost In The Future. Do nej v rámci dobrej nálady roztopašníci zapracovali kúsok americkej ľudovky Oh Suzanne. Album končí najznámejšou, hymnicky končiacou dvojskladbou Shine On + Rising Star, ktroá slávi úspechy pri koncertoch aj dnes. Ako bonus je pridaná skladba od Uriah Heep Return To Fantasy.
Gamma Ray nahrali výborný album, naplno sa prklonili k speed metalu, myslím ,že v tomto druhu hudby sú špička, päť hviezd.

» ostatní recenze alba Gamma Ray - Somewhere Out In Space
» popis a diskografie skupiny Gamma Ray