Who, The / The Who by Numbers (1975)

Jednoznačne jeden z najlepších a najvyspelejších albumov The Who. Možno trochu zmena od projektov ako Tommy, Lifehouse alebo Quadrophenia, ale zato skutočne vyzretý album tejto kapely.

Možno aj práve preto, že tu ukazujú svoju vľúdnejšiu tvár (Imagine a Man, They All Are in Love, Blue Red and Grey alebo How Many Friends), ale zato aj naozajstnú tvár šialených Who (However Much I Booze, Success Story) bol tento album veľmi podcenovaný nielen kritikmi, ale aj fanúšikmi. Ja si ale práveže myslím, že sa tento album môže kludne radiť k takým albumom ako napr. Quadrophenia, Tommy alebo Live at Leeds. Na tomto albume si okrem iného cenním aj to, že kapela sa od albumu My Generation naplno rozvinula, Pete si konečne naladil gitaru, Keith pridal pár (no, pár, hehe) bubnov a naladil blany, John sa stal viac ako basovým, tobôž sólovým hráčom a Roger si rozšíril rozsah hlasu. Ak sa nemýlim, tak v roku 1966 bol Pete Townshend vyhlásený za jedného z najneschopnejších sólových hráčov rocku, a v 1975 časopisom Rolling Stone vyhlásený za jedného z najlepších multiinštrumentalistov a hráčov rock and rollu vôbec.

Bola to veľmi veľká odvaha vydať album, na ktorom nebudú len samé rýchle sextoly a šestnáctiny, tvrdé gitary a rýchly rockandroll ako sme poznali Who do 1973 roku. Myslím si, že The Who to už albumom Quadrophenia naznačilo.

Long live The Who, Who is dead.

» ostatní recenze alba Who, The - The Who by Numbers
» popis a diskografie skupiny Who, The