Collegium Musicum / Zelená pošta (1972)

Dlho som odolával ale musím. Tento album je to prvé čo som počul so slovenskej tvorby. Mal som cca 13-14 rokov a LP platňa môjho otca ma zviedla. Dal som černotu na gramec a ...

Domáca úloha - ľahký ale zároveň trošku nervózny úvod do minulosti a ja som už iž išiel vypnúť gramec keď tu zrazu začalo
Z ďatelín - a už som bol závislý. Tá jemnosť ktorá je v tej skladbe ukrytá sa nedá popísať.
Tenis - progresívny zvuk a roztopašnosť hrania sa s kočkou v letnom rozbresku.
Smutná ranná električka - vec ešte z Prúdovského obdobia, ktorá mala byť už na zvonkoch, ale osud chcel ináč. Tu je brutálnejšia a dospelejšia verzia.
Krajina bielych dievčat - skoro až hardrocková skladba, ktorú do hardrockového šatu napokon odela Tublatanka. Tu je však lyrickejšia a viac snivá.
Páví ples - u mňa jeden z vrcholou albumu.
Cesty bláznov, Nechtiac - dve spojené nádoby, ktoré bez seba nemôžu fungovať, aj keď Varga na koncertoch dáva Nechtiac samostatne. Tu však vytvárajú skvelý koktail.
Slnečnice - Vrchol albumu. Nádych pred záverečnou odpaľovačkou. Basová gitara tu šlape neskutočne husto, no napriek tomu absolútne nenápadne.
Pošta - Na CD edíciach mylne uvádzaná ako Zelená pošta.... Veľká vec a Hammelov spevácky Everest.

Keď to celé skončilo, bol som jak obarený. Toto spravili Slováci??? uau.

Ďakujem

» ostatní recenze alba Collegium Musicum - Zelená pošta
» popis a diskografie skupiny Collegium Musicum