Winter, Johnny / Second Winter (1969)

Tak toto je veľmi silné bluesové album. Winter si tu nastavil gitaru s troška Fuzzy zvukom , ale len tak decentne čo hlavne počuť v prvej skladbe. Nachádza sa tu dosť prevzatých skladieb (také 2/3) avšak sú tak prearanžované že tak akurát pre mňa Johnny B. Goode znie podobne. (niektoré však z originálu nepoznám) 1.5 strany nadupanej hudby so sólami ktoré sa neopočúvajú, ale čo by som iné čakal však 1969! Second Winter a prvý album počúvam najčastejšie od tohoto maníka.. po viacerých uváženiach sú to asi jeho najlepšie diela.

čo sa týka skladieb ako je zvykom Winterova gitara vytláča všetky nástroje do pozadia . Je to gitarista pri ktorom by mi nevadilo keby že v skladbách znie iba jeho speva a gitara. Jedine kde to necítiť je druhá skladba I'm Not Sure kde sa mihne sólo na klávesy . mne to veľmi pripomína The Doors , a posledná Fast Life Rider kde sa mi strašne páči rytmus bicí. Za chuťovky albumu považujem Memory Pain, I Love Everybody vynikajúca slide gitara a posledná skladba. Je to jedna s mojich najobľúbenejších vôbec Fast Life Rider. Dokonalé spustenie bicí a gitarového riffu . Takto sa to robí takto sa hrá.

na 2CD Legacy Edition sú na prvom disku ešte pridané 2 skladby Early In The Morning a Tell The Truth (Instrumental) vyplnia miesto na prvom disku . Na druhom disku je koncert Royal Albert Hall live čo je veľmi veľmi veľmi dobrý živák. to je pre mňa za 5 hviezd bez debaty

» ostatní recenze alba Winter, Johnny - Second Winter
» popis a diskografie skupiny Winter, Johnny