Steely Dan / Aja (1977)

Veľmi cenená a uznávaná kapela Steely Dan kombinovala takmer geniálnym spôsobom jazz, rock a pop. V 70-tých rokoch udávala smer a album Aja je jedným z ich vrcholov. Takmer pravidelne sa tento album objavuje v rôznych prestížnych anketách top 100 alebo top 200 najlepších albumov 70-tých rokov. Samozrejme hovorí za neho aj samotná hudobná kvalita.
Po predošlých vynikajúcich albumoch sa Steely Dan rozhodli vydať album, ktorý je produktom jednak komercie a zároveň aj umeleckého cítenia. Ich hudba znie samozrejme americky, ale je to všetko v tých najlepších tradíciách ich najkvalitnejšej produkcie. Samotná muzika není až tak celkom prívetivá na uši, predsa len je to aranžérsky veľmi kvalitne vypracovaný album.
Album začína pomerne ležérnou rytmickou basou a bicími v songu Black Cow. Skladba postupne naberá výraznejšiu farbu pridaním dychov a sprievodných vokálov. Jazzové klavírne sólo strieda na koniec saxofónové sólo a za kľudného pochodu rytmiky to končí. Titulná kompozícia má ten typický melodický formát ala Steely Dan. Za chodu príjemnej melódie sa otvára priestor pre výrazné jazzové štruktúry klávesou a prebleskne aj gitarové sólo. Kdesi v strede skladby sa to celé trochu otočí do dynamického bubnovania a striedania kľudnejších sólových výpadov. Po opakovaní refrénu sa to opäť trochu zvrtne na konci do fusion rytmiky bicích a klávesov.
Nezvyčajne dlhá hitová skladba Deacon Blues opäť nesie ducha Steely Dan v melódiách. Za podpory dychových nástrojov sa otvára jeden z najvýraznejších zborových refrénov na celom albume. Donald Fagen je zdatný spevák a jeho hlas sedí na hudbu Steely Dan ako uliaty. Ďalší veľký hit s názvom Peg je o čosi viac rytmickejší. Funkový rytmus basy sprevádza výrazným spôsobom celú skladbu. Zároveň je zaujímavou ukážkou aranžérskeho myslenia tejto kapely. Každý si tu hrá ako keby svoj rytmus, no zároveň tu všetko perfektne zapadá do jednoliateho celku.
Home at Last je opäť v pomalšom strednom tempe. Klávesový motív doprevádza kvalitnú spevnú melódiu, ktorej napomáhajú dychy a rôzne jazzové figúry ostatných nástrojov. Koniec skladby v podobe gitarového sóla je iste potešujúci. Ďalší jazzovejší song v strednom tempe I Got the News sa po dvoch minútach preklopí vo výraznejší dynamický rytmus. Skladba nakoniec odsypáva v jazzovom formáte za podpory klávesov a gitarových sól. Posledná hitovka a zároveň aj skladba Josie patrí do zlatého fondu ich skvelých skladieb. Jazzový rytmus klávesov, bicích a basy pripravuje skvelú pôdu pre výbornú melodickú stavbu tejto skladby. Krásne gitarové sóla sú pomyselnou šľahačkou na tomto chutnom zákusku.
Steely Dan patrí veľká vďaka za osvetu v rámci hudby. Dokázali obaliť v podstate popové skladby do jazzového rúcha s príchuťou rocku. Na tomto albume sa im to podarilo dotiahnuť do dokonalosti aj v rámci toho, že posunuli svoj výraz oveľa ďalej. Aja není nejakým plytkým albumom, vyžaduje si pozornosť a otvorenú myseľ. Je to klasický jazz-rockový album 70-tých rokov vo svojom vrcholnom prevedení.

» ostatní recenze alba Steely Dan - Aja
» popis a diskografie skupiny Steely Dan