Garsed, Brett / Dark Matter (2011)

Brett Garsed je jeden z najtalentovanejších gitaristov v Austrálii. V európskych končinách je známy vďaka projektom Dereka Sheriniana a Planet X. Brett je v prvom rade zameraný na jazz/fusion, ale necháva sa strhnúť aj progresívnymi chúťkami. Je známy aj ako skvelý improvizátor na živých koncertoch, ktoré sú lákadlom pre fusion maniakov.
Konkrétne album Dark Matter je niekde medzi jazz/fusion a progressive rockom. Progres je patrný hlavne v štruktúre skladieb a sem tam aj nejakých tých tvrdších gitarových nájazdov. Zvukovo je album viac ostrejší a nie je zbytočne preprodukovaný, vďaka čomu má veľmi prirodzený zvuk.
Po rozšafných začínajúcich akordoch sa titulná Dark Matter preklopí na veľmi zaujímavo plynúcu skladbu s výrazným melodickým motívom, ktorý nasleduje progresívne výjazdy. Do toho skvelo pridáva Brett fusion sóla a v pozadí príjemne hrejú klávesy.
V songu Android je to zhruba podobné. Pohybuje sa tiež niekde medzi fusion/prog. Spočiatku kľudnejšia rytmika sa v hlavnej myšlienke pretaví na rýchlejší rytmus. Zaujme aj klávesové sólo, po ktorom bubeník predvedie niekoľko skvelých prechodov a v zmene rytmu príde samotný Garsed s výborným sólom.
Nežná gitarová linka v If Only je krásnym jazzovým vyjadrením pocitu. Samozrejme sa to potom zvrtne v rockovejší feeling, v ktorom si nájdu miesto premyslené gitarové sóla.
Vrchol tohto albumu je pre mňa Avoid The Void. Hneď rytmický začiatok navodzuje super atmosféru a melodické gitary kúzlia krásne melódie. Nechýba samozrejme ten jazzový cit, ktorý obohacuje v podstate rockový song. Zrýchlenie rytmiky a krásne progresívne sóla sú v tomto prípade veľmi osviežujúce.
James Bong (License To Chill) navodzuje trochu Satrianovskú atmosféru. Progresívne nájazdy striedajú kľudnejšie rytmické podklady. Ďalšie výborné klávesové sólo od Phila Turcia vystrieda potom kratšie basové sólo.
Zaujímavý zvuk jemnejšej gitary štartuje pomalšiu Closure. Skladba je dosť atmosferická aj vďaka sprievodnej gitare a klávesám v pozadí. Koniec skladby patrí skvelému slide gitarovému sólu.
Potešujúca je pre mňa rýchlejšia Poison Dwarf, ktorá začne zaujímavo znejúcimi rýchlymi stupnicami. Optimisticky ladený gitarový motív je sprevádzaný dynamickým bubnovaním istého Gerryho Pantazisa. Sólo na konci bude iste zaujímavým sústom pre hrajúcich gitaristov.
Romantická duša Bretta Garseda sa prejaví vo výbornej skladbe Be Here Now. Krásnu melodickú linku po chvíli vystrieda perfektná slide gitara za pochodu bicích a basy. V strede sa song otočí v temnejší útvar a prekvapí hlučnejšie sólo, nakoniec sa to samozrejme vráti späť na pôvodnú myšlienku.
Najdlhšia kompozícia na albume Enigma začne piskľavými klávesami. Potom sa pridajú energické bicie a skladba naberie zaujímavú atmosféru, ktoré podporujú klávesy v pozadí. Vystriedajú sa tu rôzne polohy, či už pomalšie alebo tie ráznejšie. Dokonale sa tu vyriadi napr. aj skvelý bubeník Gerry Pantazis a jeho prechody vystrieda pekné basové sólo Rica Fierabracciho. Najlepší je ale koniec, kde rytmika bicích naberie na intezite a skvelé prechody s prácou hajtky a činelov pripravia Garseda na ďalšie kvalitné sólo.
Za posledné roky ma máloktorý gitarový jazz/fusion album potešil tak ako tento. Garsed, Turcio a Fierabracci nie sú celkom neznáme mená a vo svete fusion muziky sú veľmi vážení. V podstate sa všetci traja stretli na nahrávaní fantastického albumu Fierabracciho a Turcia nazvaný Hemispheres. Dark Matter si kúpite len na stránke Bretta Garseda za priaznivú cenu a priloží k nemu aj vlastnoručný podpis. Vynikajúci album!

» ostatní recenze alba Garsed, Brett - Dark Matter
» popis a diskografie skupiny Garsed, Brett