Prokop, Michal / Sto roků na cestě (2012)

Sto roků na cestě.
Je to neuveriteľné, ale ubehlo 43 rokov od vydania prvého LP skupiny Framus Five - Blues In Soul/1969/ a 6 rokov od vydania predošlého albumu Poprvé naposledy/2006/. V minulých dňoch vyšla novinka Michal Prokop & Framus Five – Sto roků na cestě. Treba povedať, že vydarená. Michal sa vždy vedel obklopiť kvalitnými hudobníkmi. Po albume Holubí Dante/1980/ sa rozhodol, že síce on je ústredná postava zoskupenia, ale na ďalších albumoch im dá priestor i ako autorom. Tento prístup sa osvedčil aj tu a po dve skladby napísali hostia, hráč na klávesy Peter Skoumal a známy huslista Ján Hrubý. O texty sa podelili Pavel Šrut /9/ a Jan Lacina/3/. Ako jedna z mála súčasných skupín na cs scéne výrazne využíva vo svojej tvorbe dychové nástroje v typických soulových a R&B aranžmánoch. Tieto dychy, Hrubého husle, osobitá Andrštova gitara, Michalov spev so skvelou rytmikou, tvoria jasne rozpoznateľný sound skupiny. Samotný album mi pripomína akéhosi následníka Blues In Soul a Kolej Yesterday Ako keby Michal nestarol, jeho hlas nestratil nič zo svojej sily, prieraznosti a osobitného/černošského/ zafarbenia.

Úvod, obstaráva rýchlejšia skladba Zatmění, s výraznými dychmi, fúkacou harmonikou, sólami gitary a huslí.
Siluetu charakterizuje podklad z akustickej gitary, na ktorú sa nabaľujú el. gitary s husľami vo vzájomnej symbióze.
Někdy a někde, na jednoduchej rytmickej figúre sa rozvíja nosná melódia, ozdobená sóličkom ústnej harmoniky.
Kartáček na zuby, smutná pesnička o rozchode, mierne zaváňajúca šansónom( Že by sa Prokop uživil aj ako ich spevák?)
Obyčejný chlápek, Hrubého tvrďárna, hard rock Framus Five made.
Kuplířka Lukrécie, latinský rytmus tvrdí text, „ Salsa je tanec hříšných hadů, co svlékají se z kůže navzájem….“, krásné!
Šeherezáda, rozpustilé blues popisujúce noc prežitú v rovnomennom bare, ozdobené sólom saxofónu.
Zítra to roztočíme, fantastické predstavy o bohato prežitom živote končia prozaicky, večerom pri „bedni“. Skladbu otvára gitara v štýle Garry Moora, opäť šmrncnutá šansónom.
Stodolní, ďalšia rozpustilosť o nočnom živote, tentokrát však v Ostrave, v ulici Stodolní./časť Ostravy, kde to žije, ako ma poučili priatelia z PB/.
Sto roků samoty, vlastne titulná skladba. Smutné blues osamoteného človeka. Andršt tu dostáva sa so svojou gitarou najviac priestoru.
Dobrý ráno, miláčku,veselá, optimistická skladba, mierne líznutá country a southrockom.
Útěky, pesnička symbolicky zaradená na koniec albumu o lodi plávajúcej do neznámych diaľok. Je v latino rytme, vyšperkovaná husľovým a dlhým gitarovým sólom do stratena.
Michal s priateľmi natočil kvalitný album, v ktorom je vyrovnaná hudobná a textová zložka. Texty sú, no nazval by som ich civilné, také zo života obyčajných ľudí. Z hudobného hľadiska ide o jasný rukopis Made in Framus Five, s výraznými dychovými nástrojmi a husľami Jána Hrubého, nespomínam si v poslednej dobe na čo i len podobný výraz niektorej skupiny u nás, hodnotím štyrmi hviezdami. Päť hviezd dávam obalu. Je z kvalitného kriedového papieru, na spôsob knižky, ozdobený fotografiami Lucie Raškovovej a Ivana Prokopa.

» ostatní recenze alba Prokop, Michal - Sto roků na cestě
» popis a diskografie skupiny Prokop, Michal