Stewart, Al / Time Passages (1978)

Po mimoriadne úspešnom albume Year Of The Cat sa Al Stewart nehodlal stiahnuť do úzadia a vydal trochu odlišne orientovaný album Time Passages. Opäť je to veľmi nápaditá kolekcia folk/soft-rockových skladieb, ktoré sú dielom osobitosti Ala Stewarta.
Jeho talent však není len pesničkársky, lebo vie podať pestrú paletu nápadov a aranžérskych zručností do svojej hudby. Tak ako na predošlom albume ani tu nechýba práca s orchestrálnymi vyhrávkami. Stewart sa na tomto počine ešte viac zameral na melodickejšiu formu a stvoril dielo, ktoré patrí tiež medzi jeho zásadné. Alan Parsons sa opäť postaral o skvelý zvuk tejto nahrávky.

Prvá skladba Time Passages patrí samozrejme medzi Stewartove veľké hity. Je to veľmi dobre napísaný song čo sa týka melodickej a hudobnej štruktúry. Hneď začiatok udrie do uší v podobe krásnych harmónií gitár, klávesov a rytmiky. Do nádhernej melódie vstupujú aj orchestrálne aranžmány a motív, ktorý je dokreslený gitarou takmer geniálnym spôsobom ukončuje skladbu.
Vo svižnej a pohodovej rytmike si vykračuje Valentina Way. Melódia znie optimisticky a v tejto polohe je Stewart ako doma. Zaujímavo tu znejú elektrické gitary, ktoré majú podklad v hammondových klávesách.
O niečo zádumčivejšie znie Life In Dark Water. Pomalšie ladený song má oporu vo veľmi dobre naaranžovaných klávesových partiách. Vo chvíli sa to presekne beatlesovskou melódiou, ale všetko sa vráti späť a objaví sa tu aj výborné gitarové sólo.
Typickou nahrávkou je v tomto prípade A Man For All Seasons. Skladba má Stewartov charakter a jeho klasické melodické postupy. Jeho hlas má osobité čaro a k tomu všetkému sú tu veľmi príjemne nahrané všetky nástroje.
Návrat k folku signalizuje song Almost Lucy. Skvelá melódia je vkusne sprevádzaná akustickou gitarou, jemnými klávesmi a latino perkusiami. Za zmienku stojí aj dobré akustické sólo.
Moja obľúbená skladba sa ukrýva pod názvom The Palace Of Versailles. Al Stewart vytvoril nádherne nostalgickú melódiu, ktorá sa dostáva hlboko pod kožu. Skvostne tu znejú klávesové motívy, ktoré dotvárajú celkovú myšlienku.
Opäť nasleduje folkovejší kúsok Timeless Skies. Stewart sa nachádzal asi vo veľmi dobrom skladateľskom období, lebo sype jednu skvelú melódiu za druhou a ani táto skladba není výnimkou. Jeho hlas ma neskutočne baví počúvať.
Zaujímavo nazvaná Song On The Radio je pre zmenu typickým soft-rockovým číslom. Výraznú melódiu príjemne sprevádza rytmika v strednom tempe a saxofónové sóla. Skladba má hitový potenciál a bola aj celkom úspešným singlom.
Album uzatvára End Of The Day s krásnymi akustickými gitarami. Akustické sóla sa nádherne dopĺňajú s orchestrálnym podkladom a do toho samozrejme Stewart vloží svoju melodickú linku.

Zásadný rozdiel v albumoch Year Of The Cat a Time Passages vidím v hudobnej orientácii. Time Passages je viac soft-rockovým dielom. Al Stewart sa vie dobre pohybovať aj v tomto štýle, lebo dokázal po takom počine akým bol predošlý Year Of The Cat nahrať dôstojného nástupcu bez pomyselnej straty svojej hudobnej identity.

» ostatní recenze alba Stewart, Al - Time Passages
» popis a diskografie skupiny Stewart, Al