Leer, Thijs van / Pedal Point - Dona Nobis Pacem (1981)

Thijs van Leer je samozrejme známy ako frontman skupiny Focus. Jeho sólová kariéra však tiež prináša niekoľko zaujímavých albumov, na ktorých vyznáva svoje city ku klasickej hudbe. Projekt Pedal Point je však ojedinelý v jeho diskografii. Z kompozičného hľadiska skombinoval gregoriánske chorály, art-rockovú a trochu aj jazzovú hudbu. Všetky skladby zložil sám a s aranžmánmi mu pomáhali jeho spoluhráči.
Zaujímavé je ako Thijs van Leer na tomto albumu pracuje s klasickými témami a akým nenúteným spôsobom dokáže rozvíjať a formovať jednotlivé pasáže. Takýmto podobným spôsobom pracoval už vo svojej hlavnej kapele Focus. Tu sa však viac zameral na to, aby hudba mala silný klasický podtón. Ako osvieženie prichádzajú rôzne art-rockové výpady a jazzové nálady, ktoré pridávajú na svojráznosti a pestrosti. Kapitola sama o sebe sú gregoriánske chorály v latinskom jazyku spievané Thijs van Leerom, ktoré do celkovej nálady tohto počinu vnášajú prvok vážnosti a určitej vznešenosti. Dona Nubis Pacem je rozdelený na tri suity a to Kyrie, Credo a Sanctus.

Suita Kyrie:
Album začína skladbou Kyrie Eleison I, ktorá sa vlní na klávesových podkladoch a hlavné slovo má Thijs van Leer, ktorý spieva tradičný chorál v rôznych polohách svojho hlasu. Viac ako dvojminútová Christe Eleison už zapája aj celú rytmiku v pomalšom tempe. Thijs k tradičnému chorálu pridáva aj krásne flautové sólo. Kyrie Eleison II štartuje zaujímavým rytmickým flautovým sólom, ktoré podporuje bubeník a následne sa strhne rockové tempo. Stredné rýchly rytmus nabaľuje na seba jednak spev Leera a hlavne zaujme slapový štýl basovej gitary, ktorá veľmi dobrým spôsobom osviežuje charakter tejto skladby. Posledná kompozícia Kyrie suity je viac ako osemminútová Gloria. Jazzovejší charakter sa tejto skladbe na začiatku uprieť nedá hlavne v rytmickej sekcii. V tomto prípade zaujme samotný Thijs so svojim nádherným vocoderovým chorálom. Úžasne tu znejú aj samotné gitarové sóla a po tretej minúte všetko stíchne a ozýva sa len vocoderový Thijs spolu s klávesmi. Po chvíli všetko naberá opäť skvelý rytmus a tak má celý song dynamický charakter.

Suita Credo:
Gitarové sólo pomaly štartuje ďalšiu skladbu Introduction Credo. Pomaly ale isto sa pridávajú všetci a opäť tu máme jazzový podtext v pomalších aranžmánoch s peknými gitarovými sólami. Druhá najdlhšia kompozícia je Credo I and II, ktorá sa po typickom pomalom úvode strhne v ďalší jazzový kúsok. Aranžérska zručnosť pri skladaní nosných motívov je jedným z hlavných rysov tohto albumu a aj táto skladba to dokazuje. Striedanie pomalých chorálových plôch s jazz-rockovými rytmami udržuje poslucháča v pozornosti. (Et In Unum III, Et Incarnatus Est) znie spočiatku ako Yes s multi-vokálnym sprievodom. Nasleduje veľmi príjemný rockový rytmus so slapovou basou a krásnymi vrstvenými vokálmi. Podobný ale o niečo náročnejší charakter má aj ďalšia krátka (Crucifixus) IV tentoraz však so skresleným vocoderovým hlasom. Spomalenie prichádza v Et Resurrexit V s harmonickou rytmikou a citlivým hlasovým sprievodom. Et Resurrexit (Two) V prináša opäť art-rockovejší feeling a nádherne znejúce symfonické témy v krásnych viac-hlasoch. Predposledná Et In Spiritum Sanctum VI je svojimi chorálmi a jazzovou rytmikou proste úžasná. Záverečná časť suity Credo končí skladbou Confiteor VII v lyrickom duchu pomalšej rytmiky a skvelých hlasových sprievodov. Lyrická poloha sa však preklápa v razantnejší rytmus, ktorý nakoniec končí skvelým gitarovým sólom.

Suita Sanctus:
Posledná suita začína titulnou skladbou Sanctus I. Klavírny úvod sprevádza samozrejme Thijs van Leer a viacvrstvové vokály nakoniec prebudia celú rytmiku a začína ďalší rockovo orientovaný song. Nechýba flauta, ktorá spieva svoje sólo na pomalšom rytmickom podklade. Nakoniec to celé naberie symfonický charakter spolu s energickým gitarovým sólom. Ohsanna II je typickou chorálovou skladbou s klávesovým spodkom. Ďalší song Dona Nobis Pacem Agnus Dei je v podobnom duchu a nie inak tomu je aj na poslednej Pater Noster Pater Noster, avšak pre zmenu ju sprevádza klavír a akustická gitara. Posledné tri piesne majú pomalý éterický charakter a svojim spôsobom dotvárajú skôr harmonický pokojný koniec tohto albumu.

Všetky tri suity plynule nadväzujú na seba a vytvárajú komplexný celok. Za najprepracovanejšiu považujem samozrejme najdlhšiu suitu Credo. Treba však vyzdvihnúť aj ostatných členov Pedal Point, ktorí prispeli naozaj kvalitnými výkonmi. Album Dona Nobis Pacem je v mojich očiach progresívny klenot, s ktorým dosiahol Thijs van Leer takmer svoj vrcholný moment.

» ostatní recenze alba Leer, Thijs van - Pedal Point - Dona Nobis Pacem
» popis a diskografie skupiny Leer, Thijs van