Led Zeppelin / II (1969)

Od malička som hltal hudbu, ktorú mi tatko, country hudobník, s obľubou podsúval. nechal ma v strednom prúde na vlne Elánu, Teamu, Petra Nagya, Michala Davida, Tublatanky a pod. Aby som neostal úplne otupelý, filigrantsky, mi z času na čas púšťal Vivaldiho, Beethovena, Ravela a pod. Ku podivu som mu to zožral aj s navijakom. Vnímajúc melódie, harmónie, zmenu tempa hry, mohutné závery, súhru orchestra a pod., som ostával prekvapený, že hudba sa dá vnímať aj úplne inak, ako doposiaľ. Stredný prúd sa mi časom vytrácal z hlavy a jej útrob vkusu - požadoval som viac. Prišli na rad Beatles. Ako 10 ročný fagan som si namiesto známych hitov od Maduaru, či Metalindy trilkoval Love me do, Come together, All you need is love a pod. To najlepšie však prišlo keď som mal asi 13. V rádiu, v tej dobe, chodila relácia - Hitparáda Popantikvariátu, moderovaná Ferom Horom. Tatko si ma usadil k rádiu. Ako zlatý klinec programu, 1. miesto kola, uviedol Fero najpamätnejšiu skladbu môjho dovtedajšieho života - Whole Lotta Love. Kto pozná stav, v ktorom sa ocitol Michael Corelone keď zbadal Apolloniu, vie, koľká bije. Láska na celý život bola na svete...čo viac?

S odstupom času sa môj postoj na tento skvost (Led Zeppelin II) nezmenil. Pri What Is... ma neustále udivuje striedanie divokých a hlučných pasáží s tichými a jemnými, pričom rozhodne nestrácajú na kráse. Napätie, to je to čo ma na tejto skladbe nesmierne baví ( a nielen v tejto). Lemon song mi príde ako veľmi agresívny, hrubý, egocentrický a sexuálne mega-nabitý výboj nadržaných mladých plemenných býkov zo stredu Anglicka pri pohľade na čisté, mladučké a voňavé kravy privezené z Argentíny. Nehovorím, že nie je dobrá, ale pre mňa, najslabšia z albumu. Hra napätia pokračuje v piesni Thank You. Milá vecička, oddychovka, v ktorej veľmi oceňujem akustické sólo na gitarke a zaujímavý organový Jonesov podmaz. Príde mi ako vývoj Gaussovej krivky, ale to len tak na okraj. Heartbreaker je klasickou Zep hymnou, ktorú možno ani netreba komentovať. Demoluje už od začiatku - nezabudnuteľným riffom, pokračuje rytmicky geniálnou spievanou časťou a čo ma poslalo na kolená, je nástup po skvelom Pageovom sóle. Livin Loving Maid ma neuráža, ale ani nenadchýňa. Veselá, úsmevná piesenka s počúvateľným sólom. Pripomína mi cestu autom počas inverzie v kotline, kedy sa cestou dostanete po čase nad oblaky a razom sa vám zlepší nálada. Prichádza môj osobný vrchol na tomto albume – Ramble On. Neskutočne krásna skladba, pri ktorej mám proste chuť žiť. Kapela následne kráľovsky uvádza Bonza na scénu. Otvorene priznávam, že mi sprvoti prišlo jeho sólo v Moby dick úplne v pohode normálne a v rámci skladby prirodzené a zaujímavé. S odstupom času, keď som videl, čo stváral napr. v Royall Alber Hall, pôsobí verzia sóla na albume, ako jej najmladšia sestra hrajúca sa s bábikami. No koncert a album sú dve rozdielne veci. Na albume to má gustióznu hlavu a pätu, takisto oceňujem, že vymenil svoje „stromy“ za dlane, pričom tomu ani zďaleka neubralo na kráse. Album uzatvára Bring It On Home, song čo ma asi najviac prekvapil. To, čo príde po harmonikovo - spevovom úvode, je paľba z dela lietadlovej lode. Letí, svišti vzduchom, berie so sebou všetko, čo jej stojí v ceste. Končí pre mňa záhadne a hravo, zvukom harmoniky a to je len dobre. Šok, koniec. Človek chce viac, žobroní, no ostáva hrobové ticho. Raz darmo, ťažko sa zmieruje s faktom, že skončilo.

Led Zeppelin II nie je pre mňa hymnou, či opusom rockovej hudby, toho najlepšieho na svete, čo kto kedy nahral. Je pre mňa vstupnou bránou do neznáma a zároveň do miesta, kde sa od začiatku cítim ako doma. Je jedným z vlákna priečne pruhovaného svalstva orgánu, ktorý nosím hrdo v hrudnom koši.

» ostatní recenze alba Led Zeppelin - II
» popis a diskografie skupiny Led Zeppelin