Walsh, Steve / Glossolalia (2000)

Rok 2000 bol pre fanúšikov kapely Kansas celkom zaujímavý. V prvom rade to bol počin Somewhere To Elsewhere, s ktorým Kansas upútali pozornosť fanúšikov aj odbornej kritiky. Napriek nespochybniteľným kvalitám sa však ozývali aj hlasy, ktoré neboli celkom spokojné s albumom a chýbala im rocková razancia a isté hudobné novátorstvo, keďže tento album bol hudobne nasmerovaný na 70-té roky. Práve pre túto sortu poslucháčov prišiel sólový album Stevea Walsha veľmi vhod. Glossolalia sa totižto veľmi odlišovala od Somewhere To Elsewhere hlavne v rovine zvukovej a aranžérskej. Steve Walsh sa skladateľsky nepodieľal na albume domovskej skupiny a preto všetky skladby na ňom zložil Kerry Livgren. Naplno sa totižto venoval skladaniu na album Glossolalia, ktorý bol pre neho mimoriadne dôležitý.

Trent Gardner ( Explorers Club, Magellan) sa na doske podieľal výrazným spôsobom a aj preto znie Glossolalia veľmi moderne. Na albume hosťujú aj Walshovi muzikanti z obdobia Streets a to gitarista Mike Slamer (City Boy, Steelhouse Lane) a basák Billy Greer. Už predná obálka dáva jasne na známosť, že to asi nebude kolekcia pekných melodických piesní. Tie melódie tu samozrejme sú, ale sú obalené v náročnejšej hudobnej mozaike. Na albume sú využité moderné technológie tej doby, no zároveň hudba nestráca duchaprítomnosť a je cítiť, že Steve Walsh je stále klasik prog-rockovej scény. Po textovej stránke ventiluje Steve Walsh svoje rôzne pocity a celkove tieto texty majú závažnejší charakter.

Takmer industriálne zvuky štartujú titulnú Glossolalia. Po chvíli sa ozvú tvrdé gitary a nevšedná štruktúra sa rozlieha po celom songu. Napriek zvláštnosti niektorých motívov perfektne pasuje jeden nápad k druhému a vypäté Walshove spevy sedia do ťažšej rytmiky ako uliate. Serious Wreckage je už oveľa lyrickejšia a Walsh s klavírom znie ako z čias Kansas. Potom sa ozvú orchestrálne pasáže, ktoré sú už trochu dramatickejšie. Pridá sa nakoniec rytmika aj s ostrejšou gitarou do tejto veľmi podarenej skladby. Tretia Heart Attack má tiež kvalitné spracovanie čo sa týka klávesovej práce a aj hudby. Hlavný refrén a hudobný rytmus je prekvapivo funk-rockový. Zaujímavo nazvaný song Kansas je Walshovou spoveďou k domovskej kapele a aj k svojej krajine. Kompozícia sa pohybuje v lyrických a rockových pasážach a nechýba typická košatá progresívna nálada. Nothing je jednoducho krásna Walshova skladba s dojemnou melódiou, klavírom a gitarou. Ďalšia v poradí Haunted Man má skvelý melodický podklad a veľmi dobre spracované moderné aranžmány. Vrchol celého albumu je desaťminútová pecka Smackin' The Clowns, ktorá začína parádnym dream-theatrovsky ladeným motívom. Nechýbajú krásne akustické a elektrické gitary a opäť veľmi dômyselne naaranžované klávesy. Skladba nestráca pointu a melodickú formu počas celej svojej dĺžky. That's What Love Is All About znie oproti predošlým skladbám o dosť civilnejšie. Je to skôr taká normálna rocková skladba, ktorá neurazí. Predposledná Mascara Tears je veľmi príjemným lyrickým kúskom. Orchestrálne pasáže sa s rytmikou dobre vynímajú nad Walshovým emocionálnym spevom. Záverečná Rebecca je ďalším pomalším songom. Je to opäť klasická rocková skladba, ktorú okrášli výborným sólom na konci gitarista Mike Slamer. Posledné tri veci sú oproti zvyšku skôr také normálnejšie a prijal by som viac skladby v duchu prvých siedmych kompozícií.

Steve Walsh mi pripadá spevácky veľmi stotožnený s týmito skladbami. Treba vyzdvihnúť aj hudobné výkony všetkých zúčastnených, hlavne skvelý bubeník Virgil Donati (Planet X) alebo gitarista Mike Slamer. Druhý sólový album Glossolalia je najosobitejšou a najlepšou nahrávkou sólovej kariéry Stevea Walsha. Keďže je už Steve na hudobnom dôchodku, tak mu musím vzdať poctu za veľa skvelej a kvalitnej hudby, ktorú počas svojho života spravil.

» ostatní recenze alba Walsh, Steve - Glossolalia
» popis a diskografie skupiny Walsh, Steve