Recenze
Riverside / Shrine of New Generation Slaves (2013)
Riverside je v európskych končinách mimoriadne obľúbená kapela. Ako je vidieť recept na úspech je naozaj len tvrdá a poctivá práca. Riverside si svoje miesto na progresívnej scéne vydobylo vďaka kvalitným počinom, ktoré prinášajú moderný pocitový prog-rock a pritom nezabúdajú na progresívne korene 70-tých rokov. Album Shrine Of New Generation Slaves nenápadným spôsobom implementuje aj hard-rockové elementy v podobe riffov a občasných hammond klávesov. Nechýba samozrejme ich zmysel pre tvorenie nálad v podobe neskutočne nádherných melódií. Poliaci majú momentálne jednu z najlepšie napredujúcich progresívnych scén a mne je osobne blízka aj kvôli rovnakým hodnotám, ktoré do hudby vkladajú títo naši susedia.
Album sa spočiatku tvári ako prog/hard-rock a úvodná New Generation Slave aj tak znie. Do tejto kategórie patrí aj Celebrity Touch s drvivým hard-rockovým spodkom a hammond klávesmi ako zo starej školy. Skladba však prinesie aj typickú melancholickú polohu a tak vytvára zaujímavý kontrast moderny a nostalgie. Tento počin znie aj z hľadiska zvuku veľmi kvalitne a takmer až atmosféricky. Je cítiť hrejivý ľudský dotyk, ktorý sa samozrejme zhmotňuje v nádherne citlivých melódiách a aranžmánoch. Kvalitná moderná produkcia sa dá robiť aj takto a hlavne bez natlakovaného hluku, ktorý ubíja hudbu a dynamiku. Hudobníci sa tu pekne vyhrali so zvukovou farebnosťou, ktorá je podporená hudobnými nápadmi. Vynímajú sa tu skvelé pomalé kusy ako The Depth Of Self – Delusion alebo We Got Used To Us s dojemnou pocitovou melódiou. Zvukovo tu vytŕča Feel Like Falling s moderným klávesovým zvukom a aranžmánmi, samozrejme so zachovaním melodickej identity Riverside. Mariusz Duda spieva jednoducho skvelo aj s rôznymi pocitovými náladami a odtieňmi. Za vrcholy albumu považujem najdlhšie kompozície Deprived (Irretrievably Lost Imagination) a Escalator Shrine. Prvá menovaná je pomalá emocionálna skladba s nádhernými vokálmi a precíznou hudbou. Spracovanie je skvostné a koniec v podobe jazzovo podfarbenej rytmiky a saxofónu nemá chybu. Ako pocta Pink Floyd mi pripadá Escalator Shrine, ale to hlavne spočiatku vďaka výraznej basovej rytmike a melodickej linke. Ako vytriezvenie príde hard-rockový riff a famózne hammond sólo až mi z toho behajú zimomriavky. Záver skladby znie krásne veľkolepo so symfonickým podkladom. Coda uzatvára túto kolekciu skladieb a Mariusz s akustickou gitarou spraví dokonalú bodku tomuto počinu.
Hlavnou devízou tohto albumu je veľmi ľahko a nenásilne plynúca hudba. Veľmi príjemne sa počúva a poslucháč má pocit empatie s touto muzikou. Riverside si dali záležať na tejto nahrávke a nenachádzam tu nejaké hluché miesta. Neviem momentálne posúdiť do akej miery bude Shrine Of New Generation Slaves zlomový album pre Riverside, ale moje pocity a dojmy sú zhmotnené do maximálneho počtu hviezdičiek.
» ostatní recenze alba Riverside - Shrine of New Generation Slaves
» popis a diskografie skupiny Riverside