Gordian Knot / Gordian Knot (1999)

Gordian Knot je veľmi zaujímavý projekt mimoriadne talentovaného basáka Seana Malonea. Obklopil sa vynikajúcimi hudobníkmi a spoločne stvorili progresívny klenot 90-tých rokov. Hudba nemá výrazom ďaleko od King Crimson a toto je iste lahôdka pre fanúšikov tejto legendy. Na pomoc si zavolal bubeníckeho majstra Seana Reinerta, ktorý prispel veľmi kvalitným výkonom.

Predohra Galois odpáli prvú regulárnu skladbu Code/Anticode. Štruktúrované a komplikované bicie vytvárajú s výbornou basou Seana Malonea precízny spodok. Gitary čarujú a trilkujú v štýle King Crimson, ale je tu zaujímavá melodická linka ktorá sa tu objaví dvakrát a znie krásne pocitovo. Reflections má temnejší opar a skvelo tu znie Chapman stick spolu so zvláštnymi atmosférickými poryvmi. Nechýba tu dômyselnosť a melodická stavba. Štvrtá Megrez patrí čisto Trey Gunnovi, ktorý bol členom King Crimson. Je to v podstate klasická ukážka jeho cítenia a jeho špeciálnej touch guitar. Do progresívnej nálady ma dostane nasledujúca Singularity. Za podpory bicích a ďalších nástrojov sa vytvára mozaika zložená z rôznych progresívnych rytmov a nálad v strednom tempe, ku ktorým prispieva aj Trey Gunn či Ron Jarzombek. Skladba má svoje zaujímavé momenty a neodbočuje od konceptu celého albumu. Pre zmenu bez bicích sa zaobíde Redemption's Way. Rozdajú si to tu Trey Gunn, Sean Malone a aj skvelý John Myung. Rytmické bludisko je typické pre charakter tejto hudby a oslobodzuje ho pekný gitarový motív. Kom Süsser Tod, Kom Sel'ge je klasická skladba od Johanna Sebastiana Bacha v aranžmánoch Seana Malonea a samozrejme so zvukom Chapman stick. Ostrejšími gitarami začína River's Dancing a je to asi najrytmickejší kus na albume. Ani tu nechýba precíznosť hudobného myslenia a jemné atmosférické vyhrávky zapadajú do dynamiky tejto skladby. Do drsnejších postupov sa na koniec prederie nádherný rytmus s úžasným melodickým gitarovým sólom. Srikare Tal má feeling blízkeho východu. Postupné nabaľovanie rytmu bicích a basových motívov naberajú na sile s je tu priestor pre podivuhodné atmosférické postupy ala King Crimson. Aj tu sa ukáže John Myung s nástrojom Chapman stick, čo je u neho dosť ojedinelé. Posledná Grace patrí len Seanovi Maloneovi a je to jednoducho krása. Skladba je citlivá svojim spracovaním a dotykové hranie na stick priam oslobodzuje moju myseľ. Vrstvené linky sa tu pekne dopĺňajú a veľmi dobre tu znie skreslený no zároveň atmosférický zvuk Chapman stick, ktorý si od druhej polovice tohto songu berie hlavné slovo.

Autorsky sa tu podieľali výrazne okrem Malonea aj Glenn Snelwar a Sean Reinert. Album znie konzistentne čomu napomáha aj myšlienkový charakter jednotlivých skladieb. Je škoda, že tento počin je vyslovene nedocenený lebo predstavuje svojou kvalitou veľmi výrazný progresívny produkt 90-tých rokov. Celkove je to skvelo emocionálne spracované s dôsledným aranžérskym prístupom. Nie je to len zhluk technickej muziky, je tu niečo viac čo ma podnecuje sa doslova ponoriť do tejto skvostnej hudby.

» ostatní recenze alba Gordian Knot - Gordian Knot
» popis a diskografie skupiny Gordian Knot