Zero Hour / The Towers of Avarice (2001)

Zero Hour na svojom prvom oficiálnom albume prišli s poriadnou dávkou progresívneho metalu. Bratia Jasun a Troy Tiptovci sú majstri vo svojich nástrojoch. Jasun sa vyžíva v staccato riffoch a jeho gitarové vyhrávky sú veľmi štruktúrované. Jeho dvojča Troy má taktiež dostatok priestoru a jeho basa nádherne buble v zaujímavých rytmických postupoch. Bubeník Mike Guy je vyslovene technický hráč. Obľubuje dynamické bubnovanie a hranie sa s činelmi v rôznych členitých polyrytmoch. Erik Rosvold dáva tomu celému pointu so svojim emocionálnym a technicky vyspelým hlasom.

Titulná skladba The Towers Of Avarice začína premysleným ťažkým rytmom a myslím, že je hneď jasné že je to špičková hudobná produkcia. Erik Rosvold spieva tiesnivé a zároveň vypätá vokály v temnejšom emocionálnom prejave. Rytmické štruktúry ponúkajú pomalšie pasáže a samozrejme aj drsné technické vývrtky. Podobné veci sa dejú aj v The Subterranean a tu ma jednoznačne zaujme muzikantská zdatnosť a skvelé riffy v namakanej rytmickej sekcii. Stratagem je vrcholný moment na tomto albume. Muzikantské besnenie púta hlavnú pozornosť a bubeník tu vytvára silný akcent. Spevák tu odspieva pár parádnych výškových polôh. Nie je to nejaký vynervovaný jačák, ale silný stabilný hlas s dobrým rozsahom. Vydýchnutie v Reflections príde vhod a Erik zaspieva peknú pomalú melódiu za chodu elektrickej gitary. Demise and Vestige je pätnásť minútová progresívna bomba a samozrejme druhý vrchol albumu. Ako ináč nie je tu núdza o kadejaké zmeny tempa a harmonické či disharmonické rytmy. Skladba nestojí na mieste, ale vyvíja sa veľmi nenútene a plynule. Kvalitné tvrdé riffy je počuť na každom kroku a bubenícke extempore tu stojí za to. Album končí ťažkou melanchóliou The Ghosts Of Dawn v sprievode klavíra a hlasu speváka Erika Rosvolda.

Je to koncepčné dielo, ktoré sa textovo zaoberá myšlienkou boja ľudí proti útlaku vládnucej oligarchie (aké príznačné pre túto dobu). Z hľadiska zvuku sa jedná o perfektné dielo, v ktorom je jasne a veľmi čisto počuť každý nástroj. Je to špičková práca producenta menom Dino Alden, ktorý má na svedomí aj niekoľko klasických gitarových albumov z dielne Shrapnel Records. Zero Hour sú veľmi disciplinovaní hráči a vedia veľmi dobre ako konkrétne skladby naaranžovať. The Towers Of Avarice je vrcholným bodom kariéry tejto veľmi nadanej prog-metalovej kapely.

» ostatní recenze alba Zero Hour - The Towers of Avarice
» popis a diskografie skupiny Zero Hour