Distorted Harmony / Utopia (2012)

Distorted Harmony zaujali hneď so svojim prvým štúdiovým albumom. Je to pomerne veľké prekvapenie na začínajúcu kapelu, že prišla s tak kvalitným materiálom. Skladby majú v sebe dávku technického myslenia, avšak na rozdiel od iných skupín to vedia podoprieť skvelými melódiami, ktoré povyšujú tieto kompozície o ďalší dôležitý rozmer. Z hlasu speváka je cítiť akýsi alternatívny opar, ktorý je iste zaujímavý a prispieva k pestrosti celej dosky. Tvrdé gitarové riffy potešia fanúšikov Dream Theater a v podstate z každého nástroja je cítiť profesionalitu.

Klavírna predohra s orchestrálnymi vyhrávkami štartuje song Kono Yume. Je tu krásny refrén v tvrdšie ladených gitarách. Práve spev je špecifický s takými vyťahovanými ozdobami, ktoré sú typické skôr pre alternatívny rock. Krásne tu znie klavír s rytmickou gitarou a rozvrstvenou rytmikou. Nádherná akustická gitara v Breathe pripomenie trochu vážnu hudbu a keď sa pridajú aj klávesy tak je to excelentný nápad s emocionálnym dozvukom. Tvrdý náklep s rezavými riffmi nenechá na seba dlho čakať, ale skladba je samozrejme tak prepracovaná že ponúka rôzne pocitové plochy. V prog-metalových výpadoch sa dokonale vybláznia takmer všetci, ale je to skvelo podané a naaranžované. Pre zmenu začiatok v Obsession je obdarený ťažkými riffmi, ale zase je tu perfektná práca klávesov. Jemnejšia vokálna linka je nahradená v refréne trochu horšie stráviteľnou melódiou a zároveň aj samotnou rytmikou. Sú tu však parádne zmáknuté inštrumentálne pasáže a vyhrávky. Najkratšia skladba na albume má sedem minút a dostala názov Blue. Je to ďalšia prepracovaná záležitosť s dômyselnou rytmickou stavbou. Spevák tu ponúka skôr oduševnené melódie, ktoré zaujímavo konkurujú technicky poňatým riffom. Unfair začína pekným saxofónovým sólom a úžasne tu znejú klasické témy z vážnej hudby. Skladba je však v hlavnej myšlienke vyslovene technickým kusom s poriadne náročnými gitarami. Páči sa mi tu klávesová práca, ktorá obrusuje hrany a kvalitná melodická linka je už samozrejmosťou. Titulná kompozícia Utopia ukončuje album a zároveň je aj samotným vrcholom. Už začiatok napovedá, že sa budú diať zaujímavé veci a výborné riffy to len potvrdzujú. V nádhernom refréne sa ukáže duša a podstata celej skladby. Je tu všetko od vymakaných riffov cez rôzne rytmické zbesilosti až po kľudnejšie harmonické postupy. Nechýba ani tu klasicky ladená klávesová hra, ktorá sa občas rozohní v skvelých sólach.

Nejde tu o nejaké chaotické prog-metalové dielo. Je to vyslovene kompozične zložené s dôrazom na každý jeden detail. Je tu zachovaná dynamika, ktorá ako som písal sa obmieňa v rôznych štruktúrach a tak v tomto prípade nuda nehrozí ani v jednej skladbe. Nie je to na prvé počutie, čo je dobré lebo postupne odkrýva svoje vrcholné momenty a hudobné lahôdky. Musím poukázať na jednotlivé prog-metalové sóla a vychytávky, ktoré napriek tomu že hrajú na známe progresívne variácie tak pôsobia na druhej strane veľmi sviežo vďaka kvalitnej akordickej stavbe. Ako pokropenie živou vodou sú tu témy z klasickej hudby. Aj jednotlivé melódie sa prihovárajú emóciami a hlavne kvalitným spevom. Pre mňa je to prog-metalová bomba keď zoberiem do úvahu, že je to len ich prvý album. Zvuk je tiež na veľmi dobrej úrovni, takže mínusy sa tu hľadajú ťažko. Za tú odvahu a postoj s akým pristupujú k hudbe si zaslúžia odo mňa maximum.

» ostatní recenze alba Distorted Harmony - Utopia
» popis a diskografie skupiny Distorted Harmony