Karfagen / Aleatorica (2013)

Karfagen od dosky Solitary Sandpiper Journey nabrali dômyselnejší kompozičný charakter, ktorý pokračoval aj na ďalšom vynikajúcom diele Lost Symphony. Šiesty radový album Aleatorica je hudobne celkom intenzívny, čo ho zároveň aj charakterizuje. Jedná sa o počin, ktorý je hlavne inštrumentálny s príklonom k symfonickému prog-rocku. Opäť je tu kopa nástrojov, ktoré sú využité k prospechu veci a hudba tým dostáva komplexnejší rozmer. Na albume sa skladateľsky podieľal v niektorých skladbách aj Kaluginov dlhoročný spolupracovník Sergey Kovalev. Ani na tejto doske nechýba jazz/fusion, folk a kvalitná rytmická sekcia. Zaujímavo sú tu spracované aj renesančné motívy, ktoré majú síce netypický charakter ale kedysi takéto postupy využívali aj Gentle Giant. V konečnom dôsledku to vyznie pestro a je to opäť brilantne spracované.

Aleatorica (Shuffler`s Riddle) je prvým songom a o nabitý energický úvod je postarané. Krásne znejúci akordeón robí pekné pozadie a štruktúrované plochy sa odpichnú aj do parádneho rockového švihu s kvalitným gitarovým sólom. Flauta s rockovým sprievodom určite pripomenie klasických Jethro Tull. Dunivé bicie odpália Mad Gods Of Destiny, ktorá je obdarená aj drsnejším spevom. Folklórny motív akordeónu je protipólom k prog-rockovým rytmom, ale funguje to ako ináč výborne. Po orchestrálnej predohre Shadoof nasleduje ďalšia krátka skladba D'ale s vyložene folklórnym charakterom. Melodická drobnosť Gnome In a Bathroom je založená na hravej zábavnej téme s výrazným zvukom akordeónu. Solar Cycles zaujme okrem iných vecí aj parádnymi bicími a systematickej klávesovej práci. Ďalšou dobrou vecou sú tu jazzovo sa tváriace sóla jednotlivých nástrojov. Trochu vzdialenej renesancie prinesie predohra Transaleatorica, ktorá plynule nadväzuje na Mystic Castles. Už podľa názvu je jasné, že renesančné nálady tvoria spočiatku hlavný smer ktorým sa skladba uberá. Je tu však dostatok aj prog-rockových polôh a je to opäť také Kaluginovo sofistikované dielo, kde sa snaží svojským spôsobom spojiť odlišné žánre.

Flautová zvučka Radio Beam prechádza do melodickej Whirlabout. Veľmi pekne vypracované aranžmány sú charakteristické pre Kaluginov kompozičný talent a postupuje z jednej témy do druhej neobyčajne presvedčivo. Obligátna kratučká vec Sweetmeat je rovnako sladká a chutná ako jej názov. Zádumčivejšia A Day Without Rain obsahuje aj vokál a viac sa k slovu dostane aj gitara skvelého Alexandra Pavlova. Jeho sóla sú ako vždy úžasné na albumoch Karfagen. Pomalé prelúdium Amazing Ananda sa po dvoch minútach vytráca do neznáma a posledná skladba Aleatorica (Back to the Alea) ukončuje dosku dosť živo. Symfonické klávesy sú perfektne zosynchronizované a zvukovo zaostrené. Koniec je však úplne kľudný a znie trochu renesančne.

Obdivujem skladateľský formát Antonyho Kalugina, lebo sa dokáže vynájsť v každom momente. Netúži po kolosálnych komerčných úspechoch a robí hudbu priamo zo srdca. Sviežim spôsobom komponuje prog-rockovú hudbu a dáva jej nový kabát vďaka invenčnému využívaniu rôznych nástrojov. Svojim fanúšikom dáva jeden skvelý album za druhým a to si zaslúži uznanie. Dielo Aletorica je kvalitné po každej stránke a spĺňa nároky prvotriednej hudobnej produkcie. Predošlé dva albumy však boli veľmi silné a tento počin hodnotím reálne 4,5 hviezdičkami.

» ostatní recenze alba Karfagen - Aleatorica
» popis a diskografie skupiny Karfagen