Deus Ex Machina / De Republica (1995)

Talianska kapela Deus Ex Machina je jedna z najlepších a najzaujímavejších progresívnych formácií, ktoré sa objavili v tejto krajine na začiatku 90-tých rokoch. Nekompromisná a hlavne špičková práca s aranžmánmi podnecuje k hlbšiemu zamysleniu sa nad ich hudbou. Táto skupina je absolútne nepredvídateľná a neohurujú nejakými chaotickými vyhrávkami či sólami, ale ide im o sústredenú a výrazovo bohatú muziku. Vplyv fusion odkazuje na velikánov Mahavishnu Orchestra a husle pripomenú napr. aj takého Jean-Luc Pontyho. Pod ich celkovým prejavom sa podpísalo iste veľa inšpiratívnych interpretov ako napr. Frank Zappa, King Crimson, Gentle Giant, Area, Magma a iné. Avantgardné hudobné pochody k tejto kapele neodmysliteľne patria a nie sú im cudzie ani témy z vážnej hudby.

Vokál Alberta Pirasa je kapitola sama o sebe. Nikdy spev neštudoval, no jeho výraz je takmer až operný. Texty sú v latinčine a práve tie sa najlepšie uplatnili pre ich štýlové zameranie. Tento netypický jazyk pôsobí pomerne dosť expresívne a zaujímavo zároveň. Piras však dráždi muziku každým jedným tónom, pričom jeho spievanie je slobodné a nepodlieha zaužívaným stereotypom. Deus Ex Machina tvorí ultra-progresívny jazz-rock/fusion na vysokej hráčskej úrovni. Album De Republica je pre mňa v podstate prvým zásadným dielom, na ktorom definovali svoj štýl, ale treba povedať že ani predošlý Deus Ex Machina z roku 1992 nebol nejakým obyčajným priemerom.

Krásny akustický úvod v Exordium sa zmení na energický prog/fusion s vysokými Pirasovými vokálmi. Jeho spievanie sa podobá na recitovanie v rôznych hlasových polohách. Výborne je tu však zložená hudba s rôznymi zaujímavými nápadmi a sólami. Res Publica I zaujme napr. aj dobrým trúbkovým sólom. Res Publica II sa po RIO-avantgardných výstrelkoch prehupne do parádneho fusion a v celom tomto songu vystrájajú sláčikové nástroje. Res Publica III ponúkne na úvod klávesové prelúdium, po ňom nasleduje spŕška jazz/fusion motívov a vokálov. Ďalší obligátne výborný kúsok Macte Aequitatem upúta napr. rytmikou alebo aj kvalitnými gitarovými sólami. Nápaditosťou hýri Foederis Aequas Dicamus Leges s vynikajúcimi a pestro pôsobiacimi aranžmánmi. Po vokálnej miniatúre Aeterna Lex nasleduje veľmi pekná akustická predohra Perpetua Lux I s husľami. Perpetua Lux II je prekvapivo melodická a okrem silných spevov sa tu predvedie aj gitara s krásnym kvákavým sólom. Prvý diel De Oraculis Novis I je klasický fusion nárez a nasleduje De Oraculis Novis II s výraznou inštrumentáciou a bubeníckym sólom. Tretí diel De Oraculis Novis III patrí komornej sláčikovej atmosfére a Pirasovým extravaganciám. Posledná Dittatura Della Mediocrita sa na koniec albumu hodí hlavne kvôli skvelým technickým piruetám a zmysluplnej no pritom hutnej muzike.

Deus Ex Machina sú niečo ako výskumní pracovníci na poli progresívneho rocku a fusion. Táto hudba je odrazom ich osobitosti, pričom kvalita a rytmické cítenie je pre nich to najdôležitejšie. Mňa osobne strašne baví vokálne divadlo Alberta Pirasa, jeho prejav má oheň a zanietenie. Mimoriadne precízne aranžmány robia z tohto albumu niečo naozaj výnimočné. De Republica je dielo za plných päť hviezdičiek.

» ostatní recenze alba Deus Ex Machina - De Republica
» popis a diskografie skupiny Deus Ex Machina