Yugen / Labirinto d'acqua (2006)

Talianski avantgardní čarodejníci Yugen naštartovali svoju kariéru prvým albumom Labirinto d'acqua. Produkcie sa ujal Marcello Marinone, zakladateľ vydavateľstva AltrOck Records. Spolu s gitaristom Francescom Zagom vytvorili dielo, ktoré je jedinečné svojim charakterom a vyznením. Žánrová škatuľka RIO nie je samozrejme mainstreamová záležitosť a muzikanti z Yugen sa priam vyžívajú v netradičných postupoch a prapodivných zvukoch. Multiinštrumentálne pasáže vytvárajú zložitú hudobnú koláž a odkrývajú svoju krásu aj vďaka dávke trpezlivosti. Nejde však o bezduchú a násilnú formu, ide im hlavne o vyjadrenie myšlienok z ktorých je cítiť veľký dôraz na tvorivosť a aj určitú estetiku. Napriek náročnosti a objemnosti nechýbajú melodické momenty a motívy, ktoré sú uchopiteľné. Z tohto pohľadu je tento album atraktívny pre nekonvenčných poslucháčov a myslím že nie len pre nich. Je tu totižto viacero štýlových prvkov, ktoré pripomínajú napr. symfonický prog-rock alebo fusion. Komorné sláčikové nástroje a dychové nástroje tvoria spoločne s výbušnou rytmikou, gitarami a klávesmi jednoliaty hudobný organizmus, ktorý mení svoju náladu a pocity v každej jednej minúte.

V prvom rade by som chcel vymedziť krátke prelúdiá, v ktorých prevažuje charakter vážnej hudby. Viacero z nich majú zádumčivý a expresívny naturel. Catacresi je energický a vynaliezavý track s množstvom rytmických zmien. V niektorých častiach to je progresívny rock, v iných zase komorná hudba a k tomu patrí kopec rôznych variácií. Zhluk nástrojov a výrazného vibrafónu v Corale Metallurgico sa v ďalšej časti zmení na mručanie divého zvieraťa a ďalej nasledujú zaujímavé motívy s pestrými klávesovými registrami. Kratšia Brachiologia je v každom ohľade tvrdšia vďaka nepravidelným tempám, sú tu však aj hudobne hravé miesta. Symfonickým podkladom začína Quando La Morte Mi Colse Nel Sonno, obsahuje pomalé disharmonické plochy ktoré nakoniec vyšľahnú do nápaditého rytmu s melodickými ozvenami. Vyložene avantgardný podtón má Le Rovine Circolari s totálne neforemnými nápadmi. Skladba však patrí medzi tie naj na tomto albume vďaka ukážkovým inštrumentálnym výkonom. Ako kríženec vážnej hudby a symfonického prog-rocku mi pripadá Danze Corazzate, prekypuje nápaditosťou a pozoruhodnými motívmi. Koniec patrí melodickej bombe Incubi Concentrici s pulzujúcim tepom bicích a nevšednými zvukomalebnými plochami.

Tento album má ďaleko od nekontrolovaného chaosu alebo nafúkaného muzikantského divadla. Labirinto d'acqua je kompozične jemnejší ako nasledujúci Iridule, ktorý už je o čosi tvrdší. Je tu veľmi dobre zvolená dramaturgia, ktorá pomaly graduje od začiatku a dôjde do svojho krásneho finále. Paolo Botta odvádza kvantum kvalitnej práce a jeho klávesy dokážu vytvoriť akýkoľvek zvuk. Významným elementom tejto dosky je práve produkcia, pod ktorou môžu hrať jednotlivé nástroje veľmi čisto a čitateľne. Imponuje mi zvuk bicích, ktorý nie je práve typický ale o to lepšie vyznie v spleti všetkých inštrumentov. Labirinto d'acqua zatiaľ nemá taký status ako klasické RIO nahrávky od Univers Zero, Thinking Plague alebo Present. Napriek tomu ponúka dobrodružnú cestu naprieč progresívnymi štýlmi a každým opakovaným posluchom sa ponárate hlbšie a objavujete nové myšlienky. Progresívna scéna vytvorila takmer na celom svete špecifickú subkultúru poslucháčov, ktorých spája náklonnosť k tomuto typu hudby. Yugen ako aj množstvo ďalších nasledovníkov ctia tradície a hodnoty, ktoré vytvorili napr. King Crimson, Gentle Giant alebo Yes ale dôležité je to že to robia s úctou a zároveň aj s vlastnou víziou.

» ostatní recenze alba Yugen - Labirinto d'acqua
» popis a diskografie skupiny Yugen