Chick Corea Elektric Band / Eye Of The Beholder (1988)

Eye Of The Beholder pokračuje v melodickej línii, ale je opäť iný. Chick Corea vymenil elektronické klávesy za klavír a s pomocou svojich spoluhráčov vypustil do sveta nahrávku, ktorá sa v diskografii Elektric Band určite nestratí. Frank Gambale zoberie do rúk popri elektrickej gitare občas aj tú akustickú. Duo Weckl-Patitucci dostalo ako ináč za úlohu dokonale vykresliť rytmické plochy a samozrejme sa im to darí vždy na sto percent. Tento album je najjemnejší zo všetkých albumov Elektric Band a rozhodne nie na škodu. Corea sa nezníži na nejakú beztvarú komerciu a zložil jedenásť kvalitných jazzových skladieb, ktoré sa veľmi príjemne počúvajú. Rovnako sa postaral aj o komplet aranžmány a zároveň je aj hlavným producentom.

Atmosférická predohra Home Universe celkom príjemne ukolíše a pozvoľne prechádza do Eternal Child. Skladba je lyrická a má zaujímavé španielske cítenie. Vo Forgotten Past sa ozývajú hlavne klavírne tóny a po nej nasleduje jazzová Passage. Veľmi vkusná melodická linka dáva takmer každému priestor pre hru. Frank Gambale ukáže zopár kvalitných gitarových stupníc a nezaháľa ani Eric Marienthal so svojim saxofónom. Po ľahkom úvode sa Beauty zmení na hypnotický song s výborným klavírom. Rytmická sekcia sa aj v pomalšom tempe vie vynájsť. Dvojdielna kompozícia Cascade je vo svojej hlavnej časti jemnejším jazzovým kúskom s aranžérskymi pochutinami. Trance Dance je už podľa názvu viac rytmickejšia záležitosť, ale zachováva myšlienkovú formu celého albumu. Skvelá basa krásne vypĺňa priestor a dramatické jazzové plochy roztočia brilantné hráčske výkony týchto muzikantov. Titulná Eye Of The Beholder nevynechá ani latino štýl, na konci sa skladba ukľudní a klávesy odohrajú pekné motívy. Ezinda začína nádherným dialógom klavíru a akustickej gitary. Silné melódie v inštrumentálnom poňatí nestrácajú pointu a citlivosť. Posledná Amnesia je prekvapivo post-bopová a energia jej rozhodne nechýba. Dave Weckl vybubnuje niekoľko parádnych prechodov, ktoré majú jeho typický rukopis.

Album má viac menej akustický charakter. Po zvukovej stránke sa podaril takmer dokonale a každý jeden nástroj znie sviežo a farebne. Corea si dal záležať lebo tomuto albumu nechýba celistvosť a práve od tohto počinu mám pocit, že počujem už viac skupinu než projekt Chicka Coreu. Aj samotné sóla majú väčší priestor, pričom jazzové melódie majú hlavnú prioritu. Eye Of The Beholder je celý venovaný pamiatke jeho otca a práve preto má takú citlivú myšlienku a aj aranžmány. Pre mňa je to však ďalšia výborná nahrávka od tejto kapely.

» ostatní recenze alba Chick Corea Elektric Band - Eye Of The Beholder
» popis a diskografie skupiny Chick Corea Elektric Band