Holdsworth, Allan / Wardenclyffe Tower (1992)

Wardenclyffe Tower je veľmi nedocenený album, pretože patrí opäť medzi Holdsworthove skvosty. Má krásnu melodickú líniu a silnú atmosféru. Ďaleko menej sa tu používa SynthAxe a tentoraz po ňom Holdsworth siahol len v dvoch skladbách. Významnejšiu úlohu hrajú klávesy, ktoré má na starosti Steve Hunt. Gitara má krásny legato štýl a harmonické štruktúry sú skvelo popreplietané. Holdsworth dosiahol skladateľskú rovnováhu a je to aj zreteľne počuť ako neobyčajne vyrovnane znejú jednotlivé skladby. Album je pomenovaný s odkazom na vedca menom Nikola Tesla, ktorý vedel vytvoriť voľne šíriteľnú elektrickú energiu. Používajú sa tu aj špeciálne barytónové gitary, ktoré ponúkajú Holdsworthovi väčší rozsah a rozširujú spektrum zvukov mimo bežnej elektrickej gitary.

Skladba 5 to 10 podlieha klávesovým zvukom a pomalšej dynamickej rytmike. Holdsworth pri gitarových sólach behá pravdepodobne po celom hmatníku. Koniec je teda zaujímavý a po spláchnutí záchoda sa ozve chlapík a po krátkom monológu skríkne “I Hate Jazz“. Humor Holdsworthovi nechýba a je to aj odraz istej reality, pretože Holdsworthovu hudbu si určite väčšina ľudí neobľúbi. Sphere Of Innocence je jednoducho nádherná lyrická záležitosť, pri ktorej je zbytočne plytvať slovami. SynthAxe sa výraznejšie prejavuje v titulnej skladbe Wardenclyffe Tower, ktorá je naozaj krásne spracovaná. V melodickom fusion si vykračuje Dodgy Boat s elektrizujúcou gitarou. Na nežnejšiu nôtu hrá Zarabeth, ktorá je venovaná postave zo seriálu Star Trek. Speváčka Naomi Star príjemne navodí atmosféru v skladbe Against The Clock a bubeník Vinnie Colaiuta odohrá solídne sólo. Melodická lahôdka Questions potvrdzuje kvality tohto albumu a zvláštne harmonické zvuky majú aj ostrejšie hrany. Oneiric Moor je klávesovo-gitarové prelúdium a na konci tejto dosky sa vyníma ako katarzia.

Veľa gitaristov počuje len zvuky a snažia sa gitarou prehlušiť všetko ostatné. Holdsworth vníma v prvom rade hudbu a pozerá na ňu ako na celok. Pracuje s ňou veľmi dôkladne a preto sú jeho albumy tak komplexné. Výnimočnosť tohto gitaristu je aj v tom, že technika mu slúži len ako prostriedok a nie ako cieľ. Krása a oduševnenosť tejto hudby vychádza hlavne z Holdsworthovej nepokojnej hľadačskej duše. Wardenclyffe Tower je dielo hodné piatich hviezdičiek.

» ostatní recenze alba Holdsworth, Allan - Wardenclyffe Tower
» popis a diskografie skupiny Holdsworth, Allan