Townsend, Devin / Terria (2001)

Chameleón progresívneho metalu Devin Townsend sa po tak trochu priemernom albume Physicist rozhodol nahrať niečo viac osobitejšie. Určite sa mu to podarilo, pretože Terria patrí medzi ďalšie jeho vrcholy. Kým pri doske Ocean Machine: Biomech bol hlavným elementom voda, tak pri Terria je to zem. Hudba sa aj naozaj drží viac pri zemi a taktiež tu nie je núdza o progresívne nápady a rôzne náladotvorné plochy. Tvrdšie riffy, ťažší zvuk a pomerne komplikované skladby sa pomalšie prebíjajú do priazne poslucháča. Devin strieda veľmi prirodzene čisté a growling vokály bez toho aby pôsobili prehnane. Hráčske výkony asi je zbytočne rozpitvávať, ale určite si neodpustím veľkú pochvalu pre majstra bubeníckej súpravy Genea Hoglana. Energia a rôzne technické kanonády sa z jeho rúk sa rozliehajú po celom albume. Townsend si niečo priniesol aj z alternatívneho rocku, ale zmiešal to s progresívno-melodickým nadhľadom ktorý zdobí jeho nahrávky.

Olives pomaly otvára celú dosku a skreslené vokály prinášajú so sebou aj trochu bizarnú atmosféru. Nasleduje mohutná Mountain s netypickým rytmom bicích a alternatívnym oparom. Pribudne aj striedanie vokálnych polôh a taktiež energické zmeny tempa. Monumentálna Earth Day je dynamická prog-metalová bomba s premyslenými variáciami na hudobné témy. Devin šepká, spieva a aj vypäto škrieka a vytvára to správne napätie. Pokojná Deep Space krásne hladí, tiché pasáže majú relaxačný účinok a popritom aj sa nájde priestor pre vzdušné melódie. Townsendove gitarové sólo čerpajúce z klasickej hudby je úchvatné. Silu výrazu potvrdzuje aj Canada, ktorá je poctou rodnej krajine. V pozadí hučia navrstvené klávesy a elektronické zvuky, pričom hlavné slovo majú náladové gitarové riffy a Devinov zaujímavý vokálny prejav. Akustická Down And Under sa na konci rozpáli tvrdšími gitarami a zborovými spevmi. Rýchlejšia The Fluke mení hudobné motívy veľmi presvedčivo a posledné dve minúty patria ambientným plochám. Uvoľnenie pri Nobody's Home je krásne jemné a harmonické, pričom v refréne sa to len hemží natlakovanými pocitmi. Deväť minútový kus Tiny Tears sa vznešene kolíše na pomalších melódiách a brilantných gitarových sólach. Opäť sú tu kvalitne spracované aranžmány a klávesové nástroje. Uvoľnená Stagnant rozjíma v pekných melódiách na rockovom podklade. Emocionálny spev Devina Townsenda má hĺbku a zároveň ostrosť, a to je to pravé orechové pre mňa. Utajená skladba Humble je príjemné miestami vtipné akustické číslo.

Terria si vyžaduje viacnásobné počutia, pretože má osobité vyznenie na ktoré si musí človek aj zvyknúť. Pre toho kto pozná Devinovu tvorbu to nie je nič prekvapujúce, lebo každý jeho počin je iný. To je aj dôvod prečo má taký ohlas u rôzneho spektra poslucháčov a presvedčivo dokáže zahnať hlad po kvalitnej a primerane náročnej hudbe. Album Terria má v sebe dve obrátené strany. Tá prvá je skvostná éterická a melodická hudba, ako opozitum voči nej stoja texty ktoré reflektujú ťaživé pocity. Na spájanie zdanlivo nekonvenčných myšlienok je Devin expert. Navyše berie veci, ktoré sa dejú okolo neho s humorom a ten mi je osobne celkom blízky. Nerobí albumy na základe toho čo si poslucháči želajú počuť, ale len tak ako to momentálne cíti. To je aj dôvod prečo si jeho hudbu a osobnosť vážim, lebo cítim z toho úprimnosť. Terria je ďalší kúsok z jeho života, ktorý zhudobnil a vdýchol mu jedinečnú dušu.

» ostatní recenze alba Townsend, Devin - Terria
» popis a diskografie skupiny Townsend, Devin