Lizard / Tales From Artichoke Wood (2005)

Pri názve tejto kapely si určite veľa fandov progresívneho rocku spomenie na klasický album Lizard od King Crimson. Nuž títo Poliaci si nevybrali toto meno len tak náhodou a čerpajú z ich odkazu to najlepšie. Hlavne predošlý album Psychopuls na môj vkus až príliš okato vzdával úctu Robertovi Frippovi a jeho kohorte. Rok 2005 však priniesol v tvorbe poľských Lizard obrat a konečne prišli s dielom, ktoré vstrebávalo viacero štýlov. Zároveň pôsobil veľmi vyrovnane a hlavne pestro. Netypickým znakom Lizard je spev, ktorý je v poľštine (napriek anglickým názvom skladieb) a nemusí sa to páčiť hlavne tým, ktorí sú zvyknutí v hudbe len na angličtinu. Skladateľ a gitarista Damian Bydliński však svoj spevácky prejav zlepšil oproti minulým albumom. Všetko zapadlo do seba tak ako má a Lizard sa vyšvihli na celkom zaujímavú formáciu na poľskej progresívnej scéne. Tales From Artichoke Wood je tematický album, ktorý je venovaný trom maliarskym osobnostiam (Vincent Van Gogh, Salvador Dalí, Pablo Picasso). Hudobne prináša poctivý progresívny rock pohybujúci sa medzi modernou a odkazom z rokov 70-tých.

Titulná Tales From Artichoke Wood Part I začína jemným vybrnkávaním gitary a spevu. Po tejto predohre nasleduje frippovsky zblúdilá gitara, razantná rytmika a samozrejme poľsky spievaná melódia. Jednoznačné plus sú v nej husle a jej celkom podmanivé sólo. Prvá suita Vincent sa po intre prehupne do pokojnej rockovej polohy. Podobne je tomu aj v treťom pokračovaní, no už sú tu prítomné aj úseky ktoré sú oveľa dynamickejšie, hlavne klávesy pútajú na seba najväčšiu pozornosť. Druhá suita Salvador sa predvádza hlavne pri peknom gitarovom riffe, ktorý pripomína King Crimson a Black Sabbath dokopy. Nasledujú pre zmenu jazzové verzie a opäť výborné husle. Posledná časť spočiatku príjemne hladí crimsonovskými relaxačnými plochami. V druhej polovici sa to pretne rezavou gitarou a hammond orgánom, a všetko sa vracia k hlavnému motívu. Tretia suita Pablo obsahuje krásnu melancholickú prvú časť. Tu druhú opäť nakopne crimsonovský riff a celková nálada je oveľa ponurejšia a ťažšia. Album uzatvára pomalá a tichá Tales From Artichoke Wood Part II, kde si Damian Bydliński odspieva svoje posledné melódie.

Za výrazný nástroj tu považujem zvukomalebné klávesy, ktoré dodávajú celému albumu sugestívnu atmosféru. Také malé mínus má u mňa zvuk bicích. Oceňujem snahu vniesť do hudby viac tvorivosti a zároveň umenia. Tales From Artichoke Wood patrí zaslúžene k najlepším výtvorom Lizard. Pokiaľ vám nebude vadiť poľský jazyk, tak možno budete milo prekvapení aranžérskou pestrosťou. Nič nové tu síce nie je, pretože inšpirácia je viac než jasná ale počúva sa to viac než dobre. Navyše pokiaľ vyznávate európsky prog-rock, budú poľské jašteričky Lizard vítaným spestrením. Takže na koniec, výborná hudba, krásny obal a odo mňa reálne 4,5 hviezdičiek.

» ostatní recenze alba Lizard - Tales From Artichoke Wood
» popis a diskografie skupiny Lizard