Rainbow / Ritchie Blackmore's Rainbow (1975)

Ritchie nemohol urobiť lepšiu vec, ako to, že odišiel z párplovskej Mk III. Dejiny hudby sa mu za to nesmierne poďakovali. Hudobné smerovanie vtedajších párplov nebolo podľa jeho predstáv, tak jednoducho odišiel a založil svoju kapelu, ktorej patrí nezastupiteľné miesto v rockovom (ale vlastne aj v metalovom) dejepise. Toto bol môj prvý album, ktorý som od tohto zoskupenia počul.

Man on the silver mountain otvára album a je to parádny hardrockový kúsok, ktorý začína (ako inak) skvelým gitarovým riffom. Ihneď ma zaujal aj Dio. Self portrait je ďalšia vynikajúca hardrocková vypaľovačka, ktorá nemá chybu. Nemá síce taký riff, ako úvodná pieseň, ale o to viac sa mi tu páči Diov spev. Black sheep of the family je ďalší vydarený kúsok a zaujal ma viac, než originál. Catch the rainbow je jedna z najslávnejších piesní tejto kapely. Grandiózna. Pieseň má takú atmosféru, že skutočne mám pocit, akoby som sa tej dúhy dotýkal. Dio dal do spevu celé svoje vnútro. Nasleduje úderná hardrocková skladba s (ako inak) fantastickým Ritchieho sólom – Snake charmer.

The temple of the king je veľmi pôsobivá baladická pieseň. Škoda reči, to sa musí proste počuť. Veľmi zaujímavá skladba. If you don´t like rock´n´ roll na nás síce vyvalí rock´n´ roll, ale v hardrockovom šate. Ešteže tak. Veď preto! Dio to zaspieval výborne. Nasleduje moja najobľúbenejšia pieseň na albume – Sixteen century greensleeves. Rázna hardrocková záležitosť s tradične famóznym Ritchieho riffom a taktiež aj sólom. Diov vokál je tu fantastický. Úderná hardrocková pieseň, ktorá si do môjho hard a heavy revíru vytesala svoje stále miesto a nielen tam, pretože pri porovnaní s inými piesňami, napr. rôznymi artrockovými esami, obstojí bez porážky. Nemám slov, vždy ma odrovná. Still I´m sad je (hardrocková) inštrumentálka a cover Yardbirds zároveň. Tento vynikajúci album nemohol mať lepšie ukončenie, ako toto.

Ritchie vedel, čo chce a tento album to len dokazuje. Dio je tu famózny a celá kapela šľape na plný plyn, no nezabudne ponúknuť aj nádherné baladické molítvy. Veľmi vydarený debut. Tutovka.

A ešte niečo... Je veľmi zaujímavé sledovať Ritchieho vývoj. Nakoľko nebol spokojný s hudobným smerovaním Deep Purple (a zrejme sa aj nevedel vysporiadať s tým, že už nie je hlavný skladateľ skupiny), tak založil túto jedinečnú formáciu. Na základe atýchto súvislostí, možno niekto čakal pokračovanie hardrocku párplovskej Mk II, ale Ritchie ukázal, že nebude kopírovať. Samozrejme, skladby nesú jasný Blackmoreov rukopis, ale nie je to žiadne opakovanie alebo vykrádanie jeho predošlej tvorby a tým ukázal dostatok invencie a dokázal, že stále má čo ponúknuť.

P. S. Obal albumu sa mi tiež veľmi páči.

» ostatní recenze alba Rainbow - Ritchie Blackmore's Rainbow
» popis a diskografie skupiny Rainbow