Drover, Glen / Metalusion (2011)

Glen Drover je zaujímavý zjav na hudobnej scéne (teda aspoň pre mňa). Začínal v power/prog/trash metalovej formácii Eidolon spolu so svojim bratom Shawnom. Po niekoľkých výborných albumoch sa rozpadli kvôli malému záujmu a stali sa členmi slávnej trashovej kapely Megadeth. Po vydaní dosky United Abominations odchádza Glen Drover a vydáva sa na dráhu sólového umelca. Megadeth nebolo preňho to pravé orechové a sypala sa naňho kritika jednak za pódiovú prezentáciu a aj za spôsob hry na gitare. Nehral sóla tak ako boli fanúšikovia zvyknutí a preferoval viac svoj štýl hrania. Bolo teda logické, že s tým sekol a ohlásil sa o štyri roky neskôr so svojou prvou sólovkou Metalusion. Ako názvom aj naznačuje jedná sa o kolekciu inštrumentálnych skladieb založené na progresívnom metale a fusion. Glen spojil dokopy to čo má rád a čo ho naplňuje, preto je z toho cítiť radosť z hrania a aj osobitý feeling. Polovica skladieb je od iných interpretov a vzdal tak úctu svojim vzorom ako napr. Al Di Meola, Frank Zappa či Jean-Luc Ponty. Zoznam hostí je tiež celkom zaujímavý a za zmienku stojí napr. aj člen jeho sprievodnej kapely Jim Gilmour z kanadskej skupiny Saga.

Metalusion znie celkovo veľmi kompaktne a do svojho sveta vás vtiahne úvodnou peckou Ground Zero s príchuťou východu a prog-metalovým záberom. Druhá polovica skladby znie ozaj monumentálne. O nič horšie na tom nie je ani Frozen Dream s výbornou stavbou a gitarovo-klávesovými orgiami. Hrať veci po Al Di Meolovi je nočnou morou pre viacerých gitaristov a Glen Drover sa pri tom tiež určite zapotil, výsledok v Egyptian Danza však stojí za vypočutie. Za taký malý skvost považujem Glenovu kompozíciu Colors Of Infinity, kde sa snúbi neha a komplikovanosť v krásnych farebných tónoch. Jeho ďalší autorský zásek Illusions Of Starlight sa odvíja v tvrdšom tóne, no tie zvukové plochy sú skutočne majstrovské. Pontyho skladby Don't Let The World Pass You By a Mirage sa nesú v duchu progresívneho fusion, a v podstate len podtrhujú výnimočnosť tohto významného skladateľa. Glen im dal rockovejší charakter a napumpoval do nich viacero vyhrávok a sól. Ascension je ďalší emocionálny a zároveň pomalší song, kde si prehadzujú sóla Drover a jeho parťák Gilmour. Zappovské veci The Purple Lagoon (ladená skôr ako predohra) a Filthy Habit to ukončia v náročnejšom a temnejšom tóne.

Autorské skladby dokazujú, že Glen Drover má čo povedať a jeho arzenál nápadov je celkom pozoruhodný. Ako aranžér sa tiež nestratí už len kvôli skvelým cover verziám, ktoré pripravil na tento svoj debut. Nejedná sa čisto len o gitarovú nahrávku, pretože Glen sa delí o sólové party s klávesákom Jimom Gilmourom čo jednoznačne rozširuje hudobný obzor a progresívnejšie nálady. Na druhý štúdiový album som skutočne zvedavý, pretože bude zaujímavé zistiť kam sa vlastne Drover posunie ako skladateľ. Jeho temnejšie a pritom melodické cítenie obsahuje veľa pocitov, čo vnímam ako jeho veľmi silnú stránku. Metalusion síce nedostane odo mňa plný počet kvôli tomu, že je tu polovica prevzatých skladieb, ale pre fandov inštrumentálnej hudby je to jednoznačne povinná jazda.

» ostatní recenze alba Drover, Glen - Metalusion
» popis a diskografie skupiny Drover, Glen