Opeth / Damnation (2003)

Nie je žiadnym tajomstvom, že albumy Deliverence a Damnation vznikali súbežne a pod produkčným dohľadom Stevena Wilsona. Obidve diela sú úplne odlišné a zároveň krásne "opethovské". Mikael Åkerfeldt sa konečne dostal naplno k tomu čo ho kedysi formovalo ako muzikanta a tým boli 70-té roky. Progresívny rock v ich podaní dostal tentoraz trpkú príchuť spojenú so severskou melanchóliou a citlivou melodikou. Hudobne nápadité kontrasty sú dôležitým prvkom celého albumu a koncept je postavený predovšetkým na krásno-divných piesňach o bolesti a smútku. Takto Opeth ešte nezneli, mali síce vo svojom katalógu skladby ktoré obsahovali akustické gitary a čisté vokály, no tentoraz poriadne prekvapili a zariskovali. Damnation osloví predovšetkým klasickejších prog-rockerov, ale iste sa nájde aj veľa fanúšikov ktorí holdujú tvrdému metalu. Dôvodom je ťažká sugestívna atmosféra, ktorá dokáže poslucháča úplne pohltiť a album ponúka veľa zaujímavých emócií a tradične skvelé aranžérske prevedenie.

Určite nemalý podiel na jeho kvalite má Steven Wilson a takýto typ hudby je presne jeho parketa. Åkerfeldt aj Wilson sú muzikanti, ktorí premýšľajú o tom aký majú mať ich skladby výsledný zvuk a keďže je Damnation návratom do minulosti, tak spôsob akým preniesli 70-té roky do roku 2003 by som nazval ako geniálny. Toľko citu a muzikantstva sa Opeth ešte nepodarilo tak dokonale zúžitkovať ako práve na tomto počine. Mikael Åkerfeldt úplne vynechal hrubozrný vokálny prejav a spieva už len čistým prirodzeným hlasom, treba podotknúť že táto poloha mu ide jednoznačne najlepšie. Rytmická sekcia sa samozrejme prispôsobila a je delikátne distingvovaná, keďže Mendez a Lopez sú neskutočne variabilní hráči. O gitarových schopnostiach Åkerfeldta a Lindgrena by sa toho dalo popísať veľa. Tentoraz mi obaja svojou fantastickou hrou pripomínajú kapely ako Camel, Wishbone Ash či Pink Floyd. Album obsahuje aj dostatok akustických pasáží a sám Åkerfeldt priznal, že je ovplyvnený napr. aj folk-rockovým pesničkárom Nickom Drakeom. Vo svojej podstate je to však stále Opeth s dostatočne vysokým podielom svojráznej osobitosti a charakteru.

Hneď úvodná Windowpane je dokonalou ukážkou ich uhrančivého štýlu. Wilsonov melotrón a krásne prepletené gitary majú v sebe čosi neuchopiteľné a vznešené. Takto by sa dali charakterizovať aj ďalšie skladby. Nedržia sa totižto nejakého vzorca, naopak sú veľmi prirodzené vo svojej otvorenej a košatej forme. Rôznorodé zvuky to výborne osviežujú a občas vytvárajú psychedelickú atmosféru. Akustické vyhrávky sú veľmi nápadité a niektoré aj komplikované na hranie, zhruba takto si predstavujem skutočne kvalitnú hru na tomto nástroji. Skladba Closure je zaujímavá východnými motívmi a vidieť, že hudobníci sa stále inšpirujú týmito mysticky znejúcimi harmóniami. Zosobnením krásy je pre mňa kryštálovo čistá kompozícia Hope Leaves, ktorá dokazuje že Opeth nemusia vyslovene trhať struny aby zneli skutočne ako Opeth. Steven Wilson odviedol výbornú prácu v čarokrásnej To Rid The Disease, keďže do nej prispel klavírnymi a melotrónovými plochami. Inštrumentálka Ending Credits mi pripadá ako keby do seba narazili Camel a Wishbone Ash, neopísateľne nádherná záležitosť pre mňa. Zaujímavé veci predvádza Steven Wilson na klávesových nástrojoch v poslednej skladbe Weakness a Mikael Åkerfeldt v nej zaspieva nenápadnú melódiu a prispeje aj gitarami. Vlastne ako keby predpovedala projekt Storm Corrosion, ktorý prišiel o pár rokov neskôr a aj tento album môže byť dôvodom prečo znel tak ako znel.

Damnation nemá za úlohu, aby sa poslucháč cítil len príjemne a pohodlne, ale aby pozorne počúval všetky tie ťaživé nálady a pocity, ktorými je album naplnený. Za najväčšie plus považujem jeho silnú melodiku a neobyčajne krehkú náturu, čo je na metalovú kapelu niečo neslýchané. Keďže sa tu spojili dvaja géniovia (Åkerfeldt a Wilson) progresívneho rocku a metalu, tak sa nemožno čudovať čo z toho vzišlo. Damnation považujem za vôbec najlepšie dielo Opeth a pravdepodobne ostane neprekonané kvôli tomu, že je v podstate výnimkou v ich diskografii. Albumy ako Deliverence a Damnation definovali hudobný štýl, s ktorým Opeth prišli a dostatočne hlasno dali najavo kto vlastne sú a odkiaľ sú ich korene.

» ostatní recenze alba Opeth - Damnation
» popis a diskografie skupiny Opeth