Grateful Dead / The Grateful Dead (1967)

Grateful Dead, skupina mnohých hudobných tvárí s ktorých, sa priznám, drvivú väčšinu nepoznám, svojim debutovým albumom predviedla to ako má taký psychedelický album s roku 1967 znieť. Je to v skutku pekná vzorka-model rockovej hudobnej povojnovej generácie. Nejedná sa o nič agresívne je tu trocha skresleného zvuku ako sa patrí, sem tam nejaký jemný folkový nádych ktorý u poctivých hippisákov nemôže chýbať avšak folkom či psych-folkom by som to určite nenazval. Tento špeciálny subžáner nemám na počúvaný a veľmi ma nebaví, veci ktoré som mal možnosť počuť boli zvyčajne nahrávky veľmi slabej zvukovej kvality. Tento debut na svoje pomeri zvukovo obstojí. Tak isto na moje prekvapenie sa tu nekonajú žiadne šialené zvukové „tripovanie“ do vnútra ľudskej mysle pod vplyvom LSD, marihuany či meskalínu. Zaradil by som to do krvnej skupiny Quicksilver Messenger Service. Debut obidvoch skupín by si niekto mohol v pohode v niekoľkých bodoch zameniť.

Bod.1 Zvuk: Zvuk bicích nástrojov a gitár akoby jedna mať mala. Tón a aparatúra gitár musela byť veľmi podobná, ak nie tá istá, u obidvoch debutových albumov.
Bod.2. štýl hry: plné akordy cez všetky struny, vybrnkávanie a celkový dojem s hry je znova veľmi podobný. Nechcem zaťažovať riadky všemožnými filozofickými tézami ktoré by narážali na kopírovanie a podsúvanie, respektíve tvrdenie, nepravdivých skutočností keďže nedisponujem takými vedomosťami a všetku hudbu s tých čias nemám napočúvanú proste mi padlo do očí že Grateful Dead svoj debut vydali v roku 1967 a Quicksliver 1968, aj keď zase viem že Quicksilver už v roku 1967 hrali veci ktoré vydali neskôr v roku 1968 (o skoršom dátume neviem). Je to hudba až priveľmi podobná.

V období keď som sa stále častejšie a častejšie vracal k zabudnutej hudbe dôb dávno minulých mi v skladbách vždy prekážali klávesy. Odrádzalo ma to napríklad od Deep Purple. Dneska sa nad tým smejem ale u skladby Speed King som to nedokázal zniesť. Časy sa odvtedy zmenili a na klávesy, hlavne hammond orgán a mellotron, nedám dopustiť. Tu mi to vyslovene chýbalo, netvrdím že tu klávesy neboli, to by som bol považovaný za hluchého, ale bolo tu toho málo môj chtíč si to vyslovene pýtal. Je to ten štýl hudby kde sa to vyslovene hodí. Klávesy spolu zo všetkým tu boli pomerne nevýbojné. Nie je tu možné začuť žiadne hlasné zaškrípanie nástrojov ktoré nedokážu ustrážiť prichádzajúcu spätnú väzbu.. Tým chcem povedať že to nie je Blue Cheer ani nič podobné. Hoci sú niektoré bluesom napustené sóla celkom hlasné je to stále v norme.

Za zdarený nepovažujem obal albumu. Vizuál zobrazuje partiu hudobníkov relatívne mimo skutočnej reality. Aranžmá u názvu kapely a nadpis sú nádherné ale tá spodná strana, to je niečo hrozné. Zopár zostrihaných a pozliepaných obrázkov ma o nejakom hlbšom zmysle, nebodaj o umeleckej hodnote nepresvedčili. Keby tá gýčovitá časť zostala iba čierna celkový dojem by bol oveľa lepší, ale to by sa to podobalo obalu debutu Quicksilver Messenger Service.

**** hviezdičky za podarenú avšak svojim spôsobom štandardnú psychedlickú porciu pravej nefalšovanej poctivej muziky presne vystihujú moje pocity s tejto nahrávky.

» ostatní recenze alba Grateful Dead - The Grateful Dead
» popis a diskografie skupiny Grateful Dead