Dream The Electric Sleep / Heretics (2014)

V Amerike sa tiež nájde dobrá prog-rocková muzika a príkladov by bolo určite dosť. Jedným z nich je určite aj Dream The Electric Sleep, ktorí si vyslúžili uznanie práve za tento druhý štúdiový album. Heretics je koncepčné dielo o ženách, ktoré v minulosti bojovali za svoje práva. Zaujímavá a pomerne netypická téma, ktorá je však na tomto albume celkom inteligentne a citlivo spracovaná. Je síce zvláštne, že o tom spievajú a hrajú práve chlapi, no myslím si že vyjadriť úctu ženám je na mieste. Časové rozpätie je poriadne dlhé a nachádzajú sa tu väčšinou dlhšie skladby. O nejakých vyložene hitových tendenciách tu nemôže byť ani reč. Hudobne je to mix klasického rocku, prog-rocku a alternatívy. Album vychádza na vlastné náklady a je poľutovaniahodné, že takéto skupiny sa musia prebíjať samé. Tomuto triu to hrá náramne dobre a k hudbe pristupujú veľmi poctivo nielen po textovej stránke, ale aj po tej aranžérskej.

Názor na toto dielo sa nedá vytvoriť po prvom vypočutí, pretože vám nič nepovie. Spôsob vedenia a skladania hudby nie je prvoplánový a pointa je väčšinou hlbšie ukrytá. Podobným spôsobom pracujú napr. aj austrálsky Karnivool, to však neznamená žeby zneli nebodaj podobne. Pomalšie rytmy pôsobia najprv mdlo, no neskôr sa dostavuje pocit blaženosti vďaka veľmi osobitým melódiám a rôznym nápadito spracovaným plochám. Alternatívnym rockom zaváňajú niektoré gitarové party a aj spev Matta Pagea. Jeho hlas je vyššie položený a vie celkom vierohodne interpretovať pocity, čo je nesmierne dôležité. K progresívnemu rocku by som zaradil náročnejšiu skladbovú štruktúru a takú tú podmanivú atmosféru spadajúcu práve pod tento žáner.

Jedenásť skladieb o rozlohe 73-minút je prekvapivo súdržných. Nedá sa vytrhávať z kontextu niektorá z nich, pretože tvoria dokopy príbeh a logický celok. Nájdu sa ale aj tie, ktoré sú o čosi výraznejšie. Kým prvé dva songy Heretics a Elizabeth (skvelé gitarové sólo) sú pre poslucháča akýmsi zoznámením, tak trojka Utopic je môj osobný favorit. Orchestrálne vyhrávky a hustejšia atmosféra pomaly napreduje do tvrdších gitarových breakov. Na albume sa nachádza aj dostatok akustických pasáži a takto začína osem-minútovka To Love Is To Leave. Senzačné gitarové sólo dojíma takmer až k slzám, no prekvapením je v druhej polke skvelý tvrdý riff a pomalá rytmika pripomína takmer stoner-rock. Odzbrojujúco pôsobí úžasný emocionálny refrén v nasledujúcej The Name You Fear a patrí spoločne s predošlou medzi tie najlepšie. Songy It Must Taste Good a akustickejšia ladená I Know What You Are pokračujú v nastolenom tempe. Melodický refrén v Fist To Face sa zareže hneď do uší a milo pôsobí aj ďalšia akustická vec Lost Our Faith. Silné skladby by mali ukončiť album a takými presne sú How Long We Wait a aj Ashes Fall. Spočiatku rýchlejšia How Long We Wait sa neskôr presunie do pomalších rytmov, no to spracovanie je vskutku perfektné. Ashes Fall ponúka výpravné melódie a tvrdšie gitarové plochy, ktoré na koniec dosky celkom hodia a zanechajú dobrý pocit.

Dream The Electric Sleep pripravili skutočne špičkový materiál a nepochybujem o tom, že im to prihralo do ich radov ďalších fanúšikov. Iste si to zaslúžia, pretože to čo stvorili je naozaj skvost. Album má ambície a kapela svoj potenciál zúročila najlepšie ako sa len dalo. Taktiež veľkým plusom je kvalitný zvuk, ktorý dal skladbám ten správny feeling. Heretics je veľmi kompaktným dielom a istotne sa zavďačí hudbou, ktorej evidentne nechýba duša. To je snáď najväčší prínos tejto nahrávky a tak dostane odo mňa reálne 4,5 hviezdičiek.

» ostatní recenze alba Dream The Electric Sleep - Heretics
» popis a diskografie skupiny Dream The Electric Sleep