Recenze
Asia Minor / Between Flesh and Divine (1981)
Asia Minor je jednou z najznámejších prog-rockových kapiel z Turecka, presnejšie povedané jej dvaja poprední členovia a hlavní skladatelia Setrak Bakirel a Eril Tekeli pochádzali z tejto krajiny. Prvý album Crossing The Line bol solídnym dielom, no pri Between Flesh And Divine vstúpili do prvej ligy medzi skutočných progresívnych mágov a je už považovaný za klasiku žánru. V dobe všadeprítomného punku a novej vlny však nezískal patričné uznanie, a nenachádzali oporu ani u vydavateľských firiem. Albumy si tak vydávali na svoje vlastné náklady, Setrak Bakirel tvoril obaly a vychádzali pod ich vlastnou značkou W.A.M., čiže Ware of Asia Minor.
Neutešené podmienky ich neodradili a stvorili albumy, na ktoré môžu byť naozaj hrdí. Spojiť britský progresívny rock a východné prvky bolo najlepším možným riešením ako sa zviditeľniť a vyčleniť od šedého priemeru. Symfonické klávesy a Bakirelov zasnený spev priamo odkazovali na kapely typu Genesis, Pink Floyd a predovšetkým Camel. Komplikovanejšie postupy zase pripomínali letmo King Crimson, no práve tam sa objavovali tie zvláštne stupnice s orientálnou príchuťou.
Všetky skladby sú veľmi prepracované a nechýba im myšlienka. Presvedčí o tom hneď prvá Nightwind, v ktorej si človek užije krásnych zvukov flauty a sugestívnych melódií. Nenápadne na ňu nadväzuje nasledujúca Nothern Lights, ale má tvrdšie rytmické plochy a výraznejšie sa už tu prezentuje aj ich turecké cítenie. Plachý a jemný spev štýle Andrewa Latimera má niečo do seba a ešte krajšie vyznie v pomalej Boundless. Rozprúdi to niečo viac skladba Dedicace a opäť sa hlási k slovu flauta, a rôzne zaujímavé zmeny ktoré vôbec nepôsobia samoúčelne alebo nejako prehnane. Dokonale vás ukolíše melancholická Lost In A Dream Yell za príjemných tónov flauty sprevádzané symfonickými klávesami a decentnou rytmikou. Prekvapujúco je na koniec zaradená krátka inštrumentálna vec Dreadful Memories s temnejšími gitarovými vyhrávkami. Album má celkove silný inštrumentálny charakter a spev ho skôr príjemne osviežuje.
Začiatok 80-tých rokov to nie je len Moving Pictures, Discipline či Nude, ale aj Between Flesh And Divine. Francúzske vydavateľstvo Musea Records sa zaslúžilo o to, aby nahrávka nezapadla do dejín zabudnutia. Keďže sa Asia Minor zdržiavali vo Francúzsku, tak mi to nepripadá ani nijako zvlášť prekvapujúce a iste si tam získali svoje publikum. Album ani po rokoch nestratil nič zo svojej kvality a je skutočným klenotom východoázijského art-rocku.
» ostatní recenze alba Asia Minor - Between Flesh and Divine
» popis a diskografie skupiny Asia Minor