Haken / Affinity (2016)

Nedávam dekádam pridruženú hodnotu, no roky 80-té mám z rôznych dôvodov v obľube. Aj rozliční muzikanti sa k tomuto obdobiu vracajú a prinášajú, buď recyklované hity v novších obdobách, alebo využívajú konkrétne prvky na dosiahnutie určitého efektu. Britskí Haken sa po úspechu predošlej dosky The Mountain ocitli na vrchole progresívneho metalu a netrpezlivo sa očakáva, čo nové prinesú a čím potešia svojich fanúšikov. Album Affinity predstavuje Haken v trochu inom svetle a tentoraz sa snažia vytvoriť symbiózu moderného prog/djent-metalu s prvkami 80-tých rokov.

Nepochybne je to zaujímavá myšlienka. Kapela sa pohráva s motívmi z filmovej hudby, popu a zvukov, či aranžérskych fínt z daného inkriminovaného obdobia. Predovšetkým oceňujem výbornú prácu klávesáka Diega Tejeida, ktorý vystihol atmosféru úplne dokonale. Inštrumentálne orgie si samozrejme nenechali ujsť a nachádza sa tu dostatok pasáži, kde ukazujú, čo všetko vedia zahrať. Nie však takým tým samoúčelným spôsobom, ale dbajú na dodržiavanie určitej kompozičnej kvality. Komerčný úspech Affinity naznačuje, že Haken môžu byť dobrou konkurenciou aj pre neohroziteľných Dream Theater.

Obsah tohto albumu sa dá hodnotiť rôzne, ale jasne prevažujú klady. Sú tu skladby, ktoré sú fantastické, no sú tu aj tie, ktoré až tak neprekvapujú svojim vyznením. Úvodná singlovka Initiate je dobrý štart k otvoreniu celého diela. Najlepšou a najvymakanejšou skladbou je 1985. Tak výbornú a melodicky premyslenú vec som v progresívnom metale už dlho nepočul. Klávesy 80-tých rokov tu majú zásadný vplyv a zaznejú dokonca aj zvuky bicích z tejto éry. Jednoznačne päťhviezdičková záležitosť.

Ďalšou zásadnou kompozíciou je 15-minútová The Architect, ktorá je však v niektorých častiach priveľmi náročná a nepomáhajú jej veľmi ani škriekané vokály od Einara Solberga (Leprous). Len štvorminútová Earthrise je na tom ďaleko lepšie a má absolútne nádhernú melodickú linku. Ross Jennings spieva na ucho ľahké verzie a kapela sa vyložene hrá s rytmami, čím vytvára veľmi pozitívnu atmosféru. Melancholická Red Giant a metalovo nabrúsenejšia The Endless Knot sú solídne spracované tracky po inštrumentálnej stránke. Veľmi potešujúca je predovšetkým posledná a pomalšie plynúca Bound By Gravity.

Haken prišli s ambicióznym počinom, ale ako to už býva zvykom, nie všetko sa podarilo dotiahnuť do konca. Affinity totižto naznačuje vymanenie sa z prog-metalových klišé, no kapela to robí tak zhruba pol na pol. Sú tu skvelé momenty, ale zároveň aj typické zabehané postupy, ktoré už v prog-metale nie sú ničím výnimočným. Affinity je však stále albumom, ktorý má jednoznačne navrch oproti tým konkurenčným. Ak však chce kapela Haken vstúpiť do "kráľovstva nesmrteľných", tak musí proste riskovať a ísť proti prúdu.

» ostatní recenze alba Haken - Affinity
» popis a diskografie skupiny Haken