Opeth / Orchid (1995)

Písať dve recenzie – jednu na Orchid a druhú na Morningrise – by nemalo zmysel. Prvé 2 albumy od týchto švédskych metalových kráľov sú si podobné ako vajce k vajcu. Tak to zhrniem v jednej recenzii. Opeth som nikdy nevnímal ako vyslovene deathmetalovú kapelu, ale skôr ako progresívnu. Majú síce svoj vlastný neobyčajný štýl, no počuť tu vplyv kapiel zo 70.tych rokov. Mohol by som ich označiť za majstrov prechodov. To striedanie tvrdých pasáží s jemnými akustickými by tak plynulo nevedel zahrať každý. Tak isto, ako aj Mikaelovo zamieňanie chrapotu s krásnym čistým hlasom. V tom práve spočíva najväčšia sila Opeth. Po hráčskej stránke sa nemáme o čom baviť. Veď len prvé 2 albumy obsahujú toľko nápadov, že by sa z nich dalo spraviť 5 albumov. A to ešte nehovorím o ich ďalších albumoch. Čo sa týka pesničiek na Orchid a Morningrise, tie len zriedka idú pod stopáž 10 minút, ale vôbec to nevadí. Nie sú nudné, ale plné zvratov a prekvapení. Ak to všetko zhrniem, tak mi z toho vychádza druh hudby ktorú mám rád. Z prvých dvoch albumov stoja za pozornosť hlavne skladby: Under The Weeping Moon, Silhouette, Forest Of October, Apostle In Triumph, Advent a To Bid You Farewell.

Klasický Opeth ako ho všetci poznajú síce začína až na My Arms Your Hearse (pre niekoho až Still Life), ale aj Orchid a Morningrise majú svoje čaro.

» ostatní recenze alba Opeth - Orchid
» popis a diskografie skupiny Opeth