Davis, Miles / Tutu (1986)

80 te roky milujem. Netajil som sa tym a myslim ze to bola posledna dekada s jasnym nazorom. Pozri obliekam sa jak kanarik, ale chcem to, mame syntaky a prve tupe sample a hura pome tancovat ale s hlavou hore. A plus som v 80tych rokoch stravil prvych 10 rokov zivota. Z toho dovodu produkciu 80tiek nieze trpim ale uznavam. Popove syntaky a vsetko co k tomu patrilo.
Pre Milesa to bola zvlastna doba. Po parrocnom vnutornom exile a bojom s xtou drogovou zavislostou sa vratil do jazzoveho kolotoca a samozrejme nebol by to kral skurvysynov keby to nespravil vo velkom style. Ziadne pokusy o navrat minulych dekad, ziadne bezpecne pristavy ale opat terra incognita. Miles vstupil a prezil 80te roky s objavovanim syntakov a v obkoleseni mladych samcov co brali jazz ako koren nie ako strom a vysivali si okolo toho korena jak sa im chcelo.
Z tychto mladych samcov sa najviac pri Davisovi predvadzal Marcus Miller, s ktorym s prestavkami spolupracoval v podstate celu dekadu. Skomponoval pre neho par albumov a Davis na nich v podstate len hral a posobil ako tmel.

TUTU je vrchol ich spolocnej tvorby. Teda asi skor vrchol Millerovho komponovania, ale jak im to spolu hra to je nieco neskutocne. miller hra skoro na vsetky nastroje skoro vo vsetkom s obcasym vstupom nejakeho ineho muzikanta a MIles do toho pradie svojou trubkou. SUgestivne, hrave, svieze a rydzo v duchu 80tych rokov. Tie skladby sa kludne mohli otextovat a tresknut do MTV alebo niektore si ich viem predstavit ako podklady na sladaky na diskotekach v skole v prirode.

Neskutocny zazitok. Odporucam kazdemu kto si chce zamilovat 80te roky.

» ostatní recenze alba Davis, Miles - Tutu
» popis a diskografie skupiny Davis, Miles