Doors, The / The Doors (1967)

Debut týchto chlapíkov ktorý ovplyvnilo môj život na niekoľko rokov je fakt hustý svojou atmosférou. Prvá vec čo si človek uvedomí pri tomto albume, je to, že to je niečo magické čo tu ešte predtým nebolo. Nahrávacie štúdio sa rázom zmenilo na začmudený bar ktorý rozpráva príbehy návšetvníkov tohto baru (žeby Soul Kitchen? alebo End Of The Night. Ako som už čítal, Break On Through je ako posolstvo z pekla. Mystika, psychedélia a poetizmus nechýba v žiadnom songu. Dosť songov tohot albumu vzniklo na základe tzv. psychedelických nálada Doorákov. Album je jazzová až fusion explózia ktorou Doors odštartovali svoje pôsobenie.
Po vízii z pekla Break On Through sa presnunieme do nášho baru kde už ručičky na hodinách ukazujú že je záverečná (Well, the clock says it's time to close now... Let me sleep all night in your soul kitchen
). Po tom ako skonči song Soul Kitchen ocitneme sa na Crystal Ship. 20th Century Fox to rozpáli a znovu sa ocitneme vo Whyskey Bare alebo Alabama Song. Oh mesiac Alabamy... Po tejto jedinečnej (asi najlepšie cover verzii Doorsu od pána Brechta z jeho opery) nastane vlastná kompostion - number 1 - Light My Fire s dlhým psychedelickým sólom. V bare stojí pri dverách jeden chlapík. Volajú ho Back Door Man. Že by som to bol ja? I Looked At you je pesničkového charakteru a mystická End Of the Night to samozrejme hned zmení. Protopunková Take t As It comes je vynikajúcou vypalovačkou (zahrali si ju aj Ramones s Robbym Kriegerom). Celý album ukončí triumfálne dielo The End so svojim poetickým textom, ktorý bohužel vo Whyskey A Go Go velmi nepochopili... This Is The End ... my only friend the end...

Lucas Perny alias John Densmore

» ostatní recenze alba Doors, The - The Doors
» popis a diskografie skupiny Doors, The