Recenze

Doors, The / Bright Midnight Records: Live in Philadelphia 1970 (2006)
Tak toto nové živé album ma prekvapilo hned ako som ho dostal do rúk. Hneď úvod patril inej verzii Roadhouse Blues ako pozná a miesto Alabama Songu to išlo hned do BackDoormana. Je tu cítiť už bluesrockových Doors. Už to nieje to čo na začiatku ale Morrison ako starý bluesman. Pokračuje to jazzovytym songom Ship Of Fools (genialne sólo) potom Universal Mind a podla mňa nehodiace sa When The Music s Over ktoré patrí tomu Morrisonovi v začiatkoch a nie staremu bluesmanovi. Koniec prveho cd rozpali Light My Fire s vynikajucim pristorovym zvukom.
Druhe CD ma prekvapilo živou verziou Maggie M Gill. Jedna z oblubenych skladieb. Blues strieda dalsi blues Been Down So Long a potom rock and roll Carol. Druhé CD ukončí Soul Kitchen.
Koncert vo Filadelfii je bluesovejší ako pôvodný jašterší Doors ake tak to má byť. Aspon to je dôkaz toho, že nie su jednotvárna kapela. Je ale taký malý naznak že sa to ešte vracia k jazz. Tomu dokaz je spominana Ship Of Fools.
» ostatní recenze alba Doors, The - Bright Midnight Records: Live in Philadelphia 1970
» popis a diskografie skupiny Doors, The