Fermata / Fermáta (1975)

Album Konvergencie od Collegium Musicum ma priviedlo ku Griglákovi a jeho Fermate. No a prvý album Fermaty ma priviedol k jazz roku, takže pre mňa zásadný album. Rumunská rapsódia ma hneď na začiatku rozpálila a Perpetuum II ma očaril svojou "jazdou". Potom prišla nádherná skladba Postavím si vodu na čaj a hlavne jedna z pre mňa najlepších skladieb kapely, nadupaná absolútne jazzrocková šlapačka Valčík pre krstnú mamu. Záver v pobobe Perpetuum III sa mi zafixoval hlavne vďaka nádhernej base Toníka Jara. Celkovo bola táto zostava Fermaty z mojho hľadiska najšlapanejšia jazzrocková rytmika. Nádherný zážitok, moj vstup do sveta jazzrocku (ak nepočítam Pevninu detstva od Deža Ursinyho, čo som počul omnoho skor, ale predsa len to je iný typ jazzrocku).

» ostatní recenze alba Fermata - Fermáta
» popis a diskografie skupiny Fermata