Collegium Musicum / Konvergencie (1971)

Collegium Musicum a album Konvergencie predstavujú unikátne dielo v našej slovenskej tvorbe, skladby unikátnej koncepcie, jedinečného prejavu. Štyri skladby, ktoré sú na tomto dvojalbume sú navzájom rôznych žánrov, no každá z nich je natoľko jedinečná, že dovolím si povedať, že nič podobné na tak vysokej úrovni odvtedy u nás nevzniklo. Nie sú to skladby, ktoré pochopíte hneď, hlavne eufóniu. Musíte ich mnohokrát počuť, prípadne v rôznych podaniach a na rôznych zariadeniach. Ak som počul tieto skladby na slabej konzumnej audio technike, tak to bolo úplne iné než keď som to pustil na bežnej hifi zostave a napokon keď som to počúval na mojich sluchátkach Sennheiser HD 800, zosíku Rudistor RPX-300, prípadne, s binaurálnym processingom. A napokon, keď som to počul v špičkovej akustickej miestnosti s koncertnými bedňami. Postupne potom človek pochopí tie skladby viac a viac a začne vnímať jednotlivé časti, ich spájanie do celkov a podobne.

Skladba pf 1972 je sama o sebe jedinečnou nadčasovou skladbou, ktorú môžete hrať na nový rok stále. Detský spevácky orchester je veľmi pekným doplnením skladby. To, čo je možno zaujímavejšie ako to, že „spievajú“, sú skôr zvukové efekty, cez ktoré je to prehrávané. Je to opäť veľmi experimentálna súčasť skladby. Ako rok ide za rokom, kalendár, ktorý plynie, stále prídeme do toho istého miesta, len s posunom, o rok viac a tento posun a opätovné vracanie sa je veľmi jedinečne spracované v tejto skladbe. Tak aj, ako sú prepojené rockovejšie pasáže so speváckym orchestrom. Je to proste paráda.

Poďme k skladbe Suita po tisíc a jednej noci, čo je voľné spracovanie baletu Nikolaja Rimskij-Korsakova - Sherezáda. Táto skladba v dobe, keď vznikla, bola skutočne unikátnym dielom, prevádzajúca relatívne „mladú“ skladbu (Mozart má niekoľko storočí) do modernej rockovejšej podoby. V tom čase, stopáž bola na úrovni niečo viac než 20 minút, no pravdou je, že väčšinou na koncerte sa hrávala oveľa dlhšia, aj viac než 40 minút, čo bol super zážitok. Skladba bola podobná tejto, ovšem bolo oveľa viac nábehov (part III a V) a intermezzá (IV), takže postupne sa skladba veľmi dynamicky vyvíjala. V tejto „skrátenej“ verzii sú „dve nábehy“. Ak niekto má náhodou nahrávku, iste dajte niekde na net, sú to naozaj skvostné artefakty našej hudby. Dynamické spracovanie, gradovanie deja, vyvrcholenia, to je proste zážitok počuť. Len naozaj ťažko sa hľadá zrovnanie vo svete s týmito naozaj skvostnými dielami.

Poďme ku skladbe Piesne z kolovrátku. Táto skladba je unikátna svojou kompozíciou tým, že sú v nej tri krátke skladby, úplne odlišných žánrov a pritom plynulo prepojené, od jednej k ďalšej. Toto je naozaj niečo veľmi originálne a neviem o inom diele u nás (okrem CM), kde by som takýto skvostný experiment našiel. Vo svetovej hudbe iste môžete spomenúť v modernej ére Queen a skladbu Bohemian raphsody, ale to je trochu o inom. Kvalita Hammelovho spevu je výborná.

A dostávame sa ku skladbe eufónoia (v básni to znamená určité zvukové opakovanie), ktorú mnohí nemajú radi alebo jej vôbec nerozumejú. Áno, je to Vargovo dielo – psychedelická skladba. Je to určitá hra na emóciu. Ak túto skladbu počúvate nahnevaní, smutní, počas jesenného „depresívnejšieho“ počasia, tak hneď túto skladbu vnímate úplne inak. Keď prídete ku koncu, k vodopádu, tak potom nasleduje krásny orgán, ktorý presne dokazuje túto „ideu“. Buď tú skladbu vnímate ako maximálne lezenie na nervy a po „útoku“ s vodopádom napokon príde k „normálnej“ hudbe, alebo to vnímate ako určité graduované „napätie“, emóciu, tenziu psychiky, rozpoloženie, ktoré vodopádom graduje, vykresľuje od malého bezvýznamného, čo postupne prerastá, približuje sa, vstupuje do hlavy až emócia (vec rozhorčenia) graduje, no a potom príde uvoľnenie, prijatie správy, pravdy, zmierenie, „milostivosť“, prijatie zmeny ... a to je prekreslené tým orgánom. Čiže Varga presne vedel čo robí a zámerne to tak komponuje. Ono celá skladba je zámerne tak komponovaná, tak atypická a zámerne je to na albume konvergencie, „blíženie sa k niečomu“ a nie na albume divergencie, ak to môžem tak hrubo povedať. Hra na „útek“, stupňovanie „lezenia na nervy“ a potom blíženie, príchod k určitému bodu, cieľu, smeru, to je to čo tým psychedelickým prejavom chcel Varga asi povedať.

Na záver, zhodnotenie tohto skvostu slovenskej tvorby nemôže dopadnúť inak než povedať, že je to za 5 hviezdičiek, proste skvostné dielo a doporučujem vypočutie.

» ostatní recenze alba Collegium Musicum - Konvergencie
» popis a diskografie skupiny Collegium Musicum