Megadeth - Endgame (2009)

Niekto by povedal, že len ďalší album Megadeth. Ale to je omyl, Mustaine a jeho banda prišli s albumom, ktorý je kvalitatívne niekde inde ako poniektoré ich predošlé výtvory.
Pekne spracovaný predný cover dáva čosi tušiť. Pri úvodných zvukoch inštrumentálnej predohry Dialectic Chaos je jasné, že to bude zaujímavé počúvanie. Mustaine s Broderickom si tu pohadzujú famózne gitarové sóla ako horúci zemiak.
V nasadenom tempe pokračuje This Day We Fight!, ktorá pridá ešte na rýchlosti a Mustaine chrlí slová v jeho typickom nazlostenom tóne. Dráždivé gitary spúšťajú asi najväčšiu hitovku na albume 44 Minutes, kde krásne vychytaný melodický refrén podporujú masívne gitary. Pri tejto skladbe si človek určite všimne premakanosť samotnej rytmiky a hlavne premyslené deštrukčné sóla Mustainea a Brodericka.
Zaujímavo nazvaná 1,320' má tiež ďaleko od monotónnosti a rozvrstvené rytmické nápady pekne zapadajú do celku následnej gitarovej nirvány na konci. Opäť energický kus Bite The Hand nenecháva vydýchnuť a progresívne sóla na konci sú doslova slasťou pre uši.
Melodickejšia náklepovka Bodies určite zaujme opäť pekne podchyteným refrénom a ukončením v znamení dvojkopákového rýchleho rytmu bicích a splašených gitarových sól. Titulná Endgame zo začiatku vykračuje v strednom tempe, ale to sa samozrejme hneď zmení a nasadí sa klasické trashové tempo, ktoré sa na konci preklopí na rockový finiš nabrúsených gitár. Žiadna monotónnosť a ani vata, ale precízne zložená hudba.
Trochu vydýchnutia príde v The Hardest Part Of Letting Go..., ktorá je pekným akustickým číslom a je spojená následnou trochu rockovejšou Sealed With a Kiss, ktorá končí za zvuku akustických gitár. Najtypickejšou trashovou skladbou Megadeth na tomto albume je Headcrusher, ktorá by dobre zapadla aj na starších albumoch.
How The Story Ends trochu naladí rockovejšiu nôtu. Výborný refrén striedajú kvalitné gitarové kaskády a objaví sa tu opäť akustická gitara. Koniec albumu v podobe The Right To Go Insane je takou peknou bodkou. Skladba sama o sebe zo začiatku nejako zvlášť neprekvapuje, ale to zrýchlenie na konci plus nasadené gitarové riffy a neskutočné sóla sa premieňajú na čistú eufóriu.
Na tomto albume sedí všetko, či už sú to muzikantské výkony, produkcia alebo samotné songy. Takýto klenot sa Megadeth bude prekračovať veľmi ťažko a nasledujúci TH1RT3EN to len potvrdil. Chris Broderick predvádza špičkové gitarové umenie a aj keď starí fanúšikovia nedajú dopustiť na Martyho Friedmana, tak si myslím že ako náhradu nemohol Mustaine zvoliť lepšieho gitaristu. Podľa môjho názoru od albumu Countdown to Extinction nenatočili Megadeth asi lepší album ako je práve Endgame.
reagovat

martin69 @ 09.10.2012 18:19:07
Zajímavý názor.Album je to výborné.Ale já si o něco více,po návratu Megadeth na scénu,cením System Has Failed.Je to jen můj názor.Nepřesvědčuji,nevnucuji.
Že se bude těžko překonávat Endgame,souhlasím.

alienshore @ 09.10.2012 19:17:39
martin69 samozrejme rešpektujem aj ja tvoj názor ...... , System Has Failed je tiež výborný album , len o čosi viac sa mi páči práve Endgame. System Has Failed mi pripadá hudobne náročnejší a tak trochu vzýva minulosť kapely. Ale je to samozrejme od vkusu poslucháča, ale určite chápem prečo sa ti páči viac System Has Failed lebo je to tiež super album :-)

Mohyla @ 14.10.2012 16:06:25
alienshore, je to výstižne zhrnuté, Endgame boduje aj u mňa. Je zaujímavé, že skupina tie neustále kotrmelce v zostave vždy ustojí so cťou. Nezdá sa Ti na tomto albume zvuk gitár jemnejší, nie taký vyostrený ako na predošlých? Mne sa páči, myslím, že aj fanúšikom.

alienshore @ 14.10.2012 15:52:26
Mohyla ano máš pravdu, zvuk gitár je pekne zaoblený, skoro by som povedal že rockové gitary až na to, že tá technika je ukrutná :-) .... Megadeth je proste stálica a ustála tie všelijaké kotrmelce aj vďaka Mustaineovej tvrdohlavosti :-)

domy @ 27.06.2013 09:21:37
Vždy mi dlouho trvá, než napíšu názor na nějaké album. Jednoduše proto, že se musí opravdu naposlouchat. U Endgame souhlasím s tím, že je parádně nazvučené, že zní jako z období CTE a Youthanasie. Postrádám ale výraznější nápady. Album mi vždycky profrčí hlavou, ale nic tam nijak zvlášť neutkví. Parádní je instrumentální otvírák a nemůžu říci, že by potom mělo album slabší místo. Nemůžu ale najít také žádné silnější. Samozřejmě, rozumějte v rámci tvorby kapely. Jinak je to samozřejmě nadprůměr. Ale Megadeth uměli víc. U mě tak za 3,5. Vzhledem k dlouhodobému srdečnímu vztahu zaokrouhluji nahoru.