Mahogany Rush - Tales of the unexpected (1979)

K Frankovi Marinovi a Mahogany Rush som sa dostal niekedy v druhej polovici 90. rokov prostredníctvom tohto albumu. Otec mi tvrdil, že je to Hendrix ako vyšitý, a tak som navštívil Roxy, vtedy ešte na Vysokej a obzrel dostupné cédéčka. Album Tales of an unexpected mal zaujímavo zafarbený obal, vyšiel v roku môjho zrodu a poznal som po mene až dve skladby (tie covery, všakáno), nuž som ho zvolil ako prvú obeť. Hoci som z neho sprvoti nebol úplne nadšený (čakal som hard rock, nie toľko džezových momentov), za chvíľku som ešte skúsil album Live (pretože druhá polovica Tales bola naživo a parádna) a už som bol chytený. V priebehu času mi náš spevák „Marta“ požičal napálené prvé dva albumy (dodnes ich mám tiež napálené), kde som naplno pochopil, čo to znamená byť Hendrixovým klonom a posledným kúskom v mojej zbierke sa stali albumy IV. a World Anthem. A ktovie, možno sa niekedy dostanem aj k ďalším kúskom.

Ale k veci. Prvé, čo poslucháča zaujme na skladbe Sister change, je zvuk. Je vzdušný, rozlieha sa kade-tade a časom som si ho obľúbil. Uvedená otváracia záležitosť má mierne funky-džezový nádych, rýchle tempo v All along the watchtower prekvapuje, je to príjemná verzia, sólo nesie prvky Hendrixa, ale Marino je v tejto etape svojho bytia príliš nabúšený gitarista, takže duch skladby leží inde. Prekvapujúca verzia Norwegian wood od Beatles je jednoducho nadýchaná, na sóla sa nedostane. Asi si ich hlavný protagonista šatril na titulnú skladbu. Tales of the unexpected je džezrocková inštrumentálka, najprv v strednom tempe, potom v rýchlom, Marino sa vyblázni dosýta. Tým končí štúdiová časť albumu a prichádzajú štyri živé skúsky, Hendrix sa pripomína častejšie, než v štúdiu, skladby sú drsnejšie, ale aj tak majú ten unikátny vzdušný sound, ktorý zdobí celé dielo. Zo štvorice rockovíc Down, down, down, Door of illusion, Woman a Bottom of the barrel mám favorita v skladbe Woman. To je kvákadlová hard rocková pecka, ale ani ostatné nezaostávajú.

Najlepší album od Franka Marina a Mahogany Rush, aký som kedy počul, nedostane menej ako päť hviezd. Pre fanúšikov gitarových orgií povinnosť.

reagovat