Thin Lizzy - Vagabonds, Kings, Warriors, Angels (2001)

K Thin Lizzy som sa dostal už ani neviem kedy. Prvý kontakt prebehol cez nejaké tematické mnohokapelové výberovky, kde sa nachádzali skladby The Rocker a Whiskey in the Jar. S bratom nás to navnadilo, nuž sme sa rozhodli, že si v Bontone v Bratislave (chvíľku fungoval niekedy pred asi trinástimi rokmi) zakúpime výberovku Wild one. Nadlho to bolo všetko, časom pribudla aj doska Black rose a DVD z Rockpalastu (zostava White, Gorham). Napokon otec všetko posťahoval z netu, ale úprimne, to nie je môj spôsob, ako si budovať intímny vzťah k hudbe. A preto som si pomerne nedávno za relatívne malú sumu kúpil výpravnú „ušnú“ knihu (ear book) Vagabonds Kings Warriors Angels. Veľký formát na ploche stosiedmych strán poskytuje veľké množstvo fotiek, stručnú esej zo života Phila Lynotta a logicky aj Thin Lizzy a obligátne fakty o všetkých skladbách, ktoré sú vryté do štyroch CD nosičov umiestnených vo vnútornej strane dosiek obalu. A tých skladieb je presne sedemdesiattri.

Nuž, rátajte s tým, že tento príbeh bude pomerne dlhý, obsahuje celú cestu výnimočného interpreta Phila Lynotta a s ním aj veľkú časť histórie jeho skupiny Thin Lizzy. Je určená všetkým, čo ju milujú, ale i tým, ktorých baví čítať o počutom a spoznávať legendárne osudy. Tak teda do toho!

A na počiatku bol prvý singel skupiny vôbec, The Farmer. Krásne ukazuje neduhy i prednosti mladej kapely. Na jednej strane pomerne amatérske hranie, na strane druhej zaujímavá farba hlasu a silná melodická poleva, na ktorej si skupina neskôr vybuduje svoj romantický hard rockový prejav. Prvé dva albumy (Thin Lizzy, Shades of blue orphanage) vrátane dobových singlov i EP New day tieto prvopočiatky krásne dokumentujú. V skupine drieme potenciál, skôr tušený, než počutý (hold, nechrápe). Hendrixovská nálada skladby The Friendly Ranger at Clontarf Castle je v úvode doplnená o prednes a celkovo znie príjemne. Podobne ako ďalšia občasná baladická vec, Remembering, Part 1. Zmienené EP zastupuje trojica skladieb Dublin (balada), Remembering, Part 2 (New Day) (rockovica s nádychom írskej ľudovky) a Things Ain't Workin' Out Down at the Farm (rázny hard rock). Druhý album reprezentuje cukrová Buffalo Gal s bufaloidným (aké prekvapenie) progresívnym introm i medzihrou. Nasleduje ešte cukrovejšia pocta Lynottovej starej mame Sarah a do tretice je tu čiastočne akustická melanchólia s rockovými náznakmi Brought Down. Až doteraz sa nebavíme o nejakých nezabudnuteľných momentoch, Thin Lizzy sa pomaličky rozbiehala, aby mohla do sveta vypustiť singel Whiskey in the Jar/Black Boys on the Corner. Údajne bolo poradie na stranách singlu naopak, ale vydavatelia rozpoznali potenciál geniálnej Whiskey in the jar a spravili z nej áčko. A zvyšok je história. Neodpustím si poznámku, že keď ju o pár desaťročí neskôr nahrala Metallica, krásne sa strápnila, hoci hrá notu po note, cit v sólach a náladu skladby totálne nezvládla. Avšak, neprávom sa pritom zabúda na perfektnú vytvrdenú pecku Black Boys on the Corner, ktorá predstavuje jednu z najlepších skladieb skupiny vôbec! Ďalší singel tanečne plynie, však sa aj volá Randolph's Tango (a to príšerné ulalalá radšej nespomeniem), garde mu robí temné blues Broken Dreams (vôbec sú béčka singlov u Thin Lizzy v tomto období spravidla podstatne zaujímavejšie, než áčka). Tretí album nemôže byť propagovaný inak ako titulnou famóznou hard rockovou skladbou s keltskými koreňmi Vagabond of the Western World. Romantickú polohu otŕča na obdiv Little Girl in Bloom a melodramatický úvod Slow Blues neveští nič dobré. A naozaj, akési funky blues (sic!) by si zaslúžilo menej zavádzajúci názov. The Rocker je samozrejme rocková smršť, k plusu tohto výberu patrí, že je tu zaradená albumová verzia s dlhočizným gitarovým sólovaním, obvykle je na výberoch krátka singlová verzia, kde je celé sólo vystrihnuté! Fanúšikovia Whitesnake môžu ostať nevzrušený, béčko rockerského singlu Here I Go Again je havajózna kľuďárňa z úplne iného súdka (a narúša minulú zátvorku o béčkach).

Druhé cédéčko otvára svieža skladba Cruising in the Lizzymobil, svojho času (1973) vyšla ako béčko Whiskey in the Jar v Nemecku. Tým sa končí éra klasickej trojky s gitaristom Ericom Bellom a prichádza (zatiaľ len na skok) slávny Gary Moore. A uvedie sa ráznym dýchavičným singlom Little Darling v kombinácii s unikátnou africko-keltsko-rockovou skladbou Sitamoia. To je nářez! Moore síce nahral aj skladby pre album Night Life, ale to už nastala éra klasickej zostavy s dvomi gitaristami, Gorhamom a Robertsonom. Tí sa chopili prehrávok, a tak znie Moore na albume iba málo. Spomínaný album uvedie typicky funkoidná Lizzy-skladba Philomena s (opäť) typickými írskymi ľudovými názvukmi. Zabudnuteľná komerčná balada (viem, že davy to vidia inak) Still in Love with You obsahuje sólo Garyho Moorea, ďalšia komerčná nuda počúva na meno Showdown a posledný kúsok z nočného života na kompilácii je rockový vypaľovák It's Only Money. Ešteže tak. Singlová verzia Rosalie patrí k známejším skupinovým počinom, však sa dostala aj na album Fighting a bola (je) aj trvalkou koncertného setu. Odporná akože rytmická Half Caste tvorila singlu béčko a nanešťastie je nemilosrdne dlhá (večnosť evidentne trvá tri a pol minúty). Album Fighting je prezentovaný v najväčšej miere, je tu hneď päť skladieb plus Rosalie. Prvou je melodická veselka King's Vengeance, dá sa povedať, že skupina našla svoju tvár, ktorej sa bude držať (neopakovateľný Philov hlas, sekané riffy, tona melodiky, určitý funky rytmický nádych a dve gitary). Skvelý kúsok je Suicide, hard rock ako remeň mám rád. Nádherná skladba je aj Wild One, má v sebe kus nefalšovanej poetiky (ak sa to o hudbe dá vôbec konštatovať). Kyvkajúci sa baladik sa poteší citlivej skladbe Try a Little Harder a menej citlivý hartusák ocení burácajúcu rytmiku záležitosti Fighting My Way Back. Kto o Thin Lizzy niečo vie, toho neprekvapí, že nasledujúca pätica skladieb pochádza z komerčne úspešného albumu Jailbreak z roku 1976. A Jailbreak je aj názov titulnej metelice. Čosi shakespearovské poznamenalo citlivú Romeo and the Lonely Girl, pristane jej to. Osobne neviem, prečo sa práve zo skladby The Boys Are Back in Town stal hit, ale má videoklip a je dravá ako Šer Chán v dosahu Mauglího, tak prečo nie. Navyše je to naozaj esenciálny kúsok, niečo ako trademark skupiny. Z podobného súdka je aj skvelý song Cowboy Song. Najlepšia skladba od Thin Lizzy sa volá Emerald a na tom nič nezmenila ani titulná skladba albumu Black rose. Hard rockový vypaľovák korenený v druhej časti úžasným gitarovým duelom, čo dodať. Azda iba toľko, že keby som mal vybrať jedinú skladbu od Lynotta a spol., je to táto.

V roku 1976 sa Thin Lizzy s Gorhamom a Robertsonom rozbehla a len tak neplánovala zastaviť. Nečudo, že sa po prelomovom diele zjavil aj nasledovník Johnny the fox. A jeho pätica pesničiek otvára tretí disk tejto kompilácie. Johnny je úžasná rocková skladba. Sekané gitary, temný podtón, slovom, klasika. Hitový potenciál odhaľuje osviežujúca Don't Believe a Word, osobitého kúzla s nádychom jedinečnosti sa len tak nezbaví. Rovnako ako čarovná rocková mäkkosť Fools Gold. Hendrixovské reminiscencie v skladbe Johnny the Fox Meets Jimmy the Weed dobre padnú (aj to temné funky sa dá zniesť) a už je tu Massacre, hard rockový dôkaz o správnosti svojho názvu. A tá melodika! Bezkonkurenčné. Ďalší radový album má zlú povesť iba v titule, inak je skôr dôkazom Gorhamovho majstrovstva čoby sólistu (keďže Robertson mal zranenú ruku a na albume je uvádzaný iba v štyroch skladbách, kde dohral dodatočne nejaké časti). Už melodicky vďačná Soldier of Fortune nenecháva ani tieň obáv, že by skupina hodlala opustiť svoje vrcholné obdobie. O Bad Reputation ani nehovorím, to je ukážka majstrovského bubeníckeho sólovania v rámci skladby. Downey nemá chybu a asi nemusím dodávať, že skladbu radím k tomu naj, čo skupina stvorila. Pravda, je tu aj jej protipól, nevkusná hrôza Dancing in the Moonlight. Hosťujúci saxofón tomu dodáva pomyslenú korunu. Túto polohu nechápem, necítim a veru ani nechcem. Našťastie dojem rýchlo napraví rozbehnutá rezba Killer Without a Cause. Medzi najlepšie živé albumy všetkých čias sa radí aj Live and dangerous z roku 1978. Ponechám stranou špekulácie o tom, čo okrem bicích je ešte autentické a uvediem komentár z knihy, že ide o dielo, ktoré musí mať každý hard rocker vo svojej zbierke (nemám a tu som, rozhodne však proti tomu neprotestujem), a preto sa na kompilácii nachádza len trio krátkych skladieb. Jedna je lepšia ako druhá, či už ide o bojovnú Warrior, pohotovú pecku Are You Ready alebo hitovú Rosalie/Cowgirl's Song. Ako bonus je tu aj živé béčko singlu poslednej menovanej dvojskladby, boogie ako remeň Me and the Boys. Gary Moore si pozval rytmiku v podobe Downey-Lynott na svoj hitový album Back on the streets a hit Parisienne Walkways pozná asi každý. To sa zo skupiny porúčal Robertson (zakotvil v Motorhead) a natrvalo prišiel Gary Moore (čiže na jeden album, ale znie to dobre, však?). Výsledkom bolo majstrovské dielo Black rose. Z toho sa nedá škrtať (až na jeden prípad, o tom neskôr), takže je tu cesta menšieho zla, pätica skladieb s podmanivou atmosférou. Po dvoch ráznejších piesňach, konkrétne Do Anything You Want To a Waiting for an Alibi nasleduje jediný omyl albumu, komerčná balada Sarah venovaná Lynottovej dcére, ale chápem, že bol ako čerstvý otec roznežnený. Po neskutočnej Got to Give It Up nemôže ísť nič iné ako podmanivá Roisin Dubh (Black Rose): A Rock Legend. O tomto opuse a gitarovom dedičstve pre všetky budúce generácie sa dá popísať niekoľko kníh, írske ľudové názvuky v monológoch, súhrach a dialógoch, kedy gitary doslova hovoria, treba počuť. Tretí disk uzatvára ďalšie singlové béčko (od Do Anything You Want To), tuctová rockovica Just the Two of Us. Je to zároveň bodka za účinkovaním Garyho Moorea v kapele.

80. roky v kariére Phila Lynotta i Thin Lizzy dokumentuje posledný disk a začína rovno s Lynottovou sólovou doskou Solo in Soho. Pravda, skladbu Dear Miss Lonely Hearts hrá kompletné zloženie Thin Lizzy, pričom novým regrútom je gitarista Snowy White. Skladba má citeľný „ejtýs“ nádych, vďaka Lynottovmu hlasu si však uchováva trochu dôstojnosti. Druhá vec, King's Call, je nahratá v zostave Downey, Lynott a Mark Knopfler a akoby vypadla z albumu Dire Straits. Viem, že to je niečo, čo mnohí uznávajú, sám som v čele tých, čo rešpektujú gitaristov spôsob hrania, ale mňa spomínaná Knopflerova skupina prevažne nudí, nuž ani táto osemdesiatková pieseň nie je ničím, čo by som musel odporúčať. Album Chinatown z roku 1980 zastupuje rovnomenná skladba, ide o nádhernú blues rockovú behačku, a hitovo zamýšľaná Killer on the Loose, čo tiež nie je zlá vec. Medzi ne sa vtesnalo koncertné béčko singlu Chinatown, parádne rozbehnuté boogie Sugar Blues (skladba je aj na albume), a aj druhá menovaná albumová skladba tu má svoje singlové béčko, a síce typickú lizzyovskú hardrockovinu Don't Play Around. Raritka z najraritnejších, Song for Jimi, vyšla pôvodne na fexidisku ako príloha časopisu Flexipop Magazine v roku 1981. Ide o parádnu hendrixovskú vec a hrá ju prvotná zostava (trio Downey, Lynott a Bell). Aj album Renegade z roku 1981 zastupujú dve skladby, klávesovo oblepená Renegade (však je novým členom zostavy klávesák Darren Wharton, 80’s sa nezaprie) a tvrdšia Hollywood (Down on Your Luck) s chytľavým refrénom. Druhá Lynottova sólovka (The Phil Lynott album, 1982) ponúka dobovo skomerčnenú nudu s názvom Old Town. Na posledný štúdiový počin Thin Lizzy vymenil Whitea John Sykes, jeden zo zástupu vtedajších módnych gitarových prstolamačov. Novovlnovo (heavy metalovo, nie syntypopovo) rádoby drsne sa prezentuje dvojica skladiebThunder and Lightning a Cold Sweat. Sykes okrem iného dokazuje, že Van Halen mu nie je neznámy. Posledný zástupca albumu, ejtýsovská balada The Sun Goes Down má v sebe niečo podmanivé, niečo, čo jej odpustí aj tie klávesy. Obľúbil som si ju. Tým sa končí éra Thin Lizzy (a to nadlho). Phil Lynott založil skupinu Grand Slam, ktorej farby tu háji demo skladby Sisters of Mercy. Na polčas hudobnej doby temna sa to dá počúvať, reminiscencie niektorých lizziovských motívov sú neprepočuteľné. Posledný Lynottov singel Nineteen/A Night in the Life of a Blues Singer ponúka akože ejtýsovský rock. Má v sebe niečo z vtedajších ZZ Top, niečo z tupírovaných popových kovotepcov a (nanešťastie) aj niečo zo syntetizátorovej moderny. Druhá menovaná vyznieva lepšie a skoro by sa hodila ako znelka do Bondovky. A to je všetko. Štvrtého januára 1986 vo veku 36 rokov Phil Lynott zomrel a svet tak prišiel o najväčšieho rockového romantika.

Nádherná výpravná kniha a najlepší best of na trhu v jednom, to vyzerá na plný počet hviezd, hoci hudobne sú tam aj miesta, ktoré ma neoslovujú (takže za štyri). A ešte niečo, chýba mi tu jediná skladba, béčko singlu Trouble Boys, a síce Memory Pain. To by bolo dokonalé.
reagovat