Deadsoul Tribe - A Murder Of Crows (2003)
1. Feed Part I: Stone by stone (5:04)
2. Feed Part II: The awakening (2:54)
3. The messenger (5:15)
4. In a garden made of stones (6:26)
5. Some things you can't return (5:19)
6. Angels in vertigo (4:37)
7. Regret (4:36)
8. Crows on the wire (6:47)
9. I'm not waving (5:34)
10. Flies (5:11)
11. Black smoke an mirrors (4:58)
12. Time (Bonus Track) (4:27)
Total Time: 61:08
Obsazení:
- Devon Graves / lead vocals, guitar
- Roland Ivenz / bass
- Adel Moustafa / drums
- Roland Kerschbaumer / rhythm guitar
- Volker Wilschko / guitar
Tento hudobný progmetalový ( v širšom zaradení )skvost tu má zatiaľ iba jednu minirecenziu a hoci táto nebude "maxi" - nedá mi sa k tomuto ( pre mňa) jednoznačne najnadupanejšom albume "dušičiek" nevyjadriť. V prvom rade si dovolím pri všej úctu ku kapele ako takej tvrdiť , že je to záležitosť dvoch mužov - Mr.Devona, bravúrneho multiinštrumentalistu a výhradného autora a ... Adela Moustafu - bubeníka, ktorého nástroje sa na albume prinajmenšom v dvoch tretinách nestarajú o rytmiku, ale kráčajú si vlastnou "ponurou" cestou. Už úvodný ťažký gitarový riff prvej skladby napovie ,čo sa bude počas ďalších cca.60-tich minút diať - a hneď sa pridáva Adel brejkmi ako samostatnou jednotkou - do toho Devonov naliehavý nádherne ponurý hlas. V druhej časti prvýkrát zaznieva Devonova flauta, ktorú síce nevyužíva tak hojne ako na ostatných albumoch, ale zato presne tam, kde má. Podobný nádych majú aj skladby 3 a 4 - riffy, čiastočne pripomínajúce obdobie Psychotic Waltz, avšak v ponurejšom háve. A už je tu zvonenie starého telefónu a basové linka začína odsýpať baladu, ktorú si Devon napísal, ak by sa mu náhodou pri pohrebe zasekol páska s jeho najosobnejšou výpoveďou , skladbou " I remember " ešte z obdobia PW. Pomalé , naliehavé a v refréne vykričané do okolia, že "some things you cant return" Prvý vrchol albumu. Prvé menšie oživenie ponúka až skladba "Regret" kde sa prvýkrát výraznejšie dostávajú k slovu klávesy. A zase tie bicie - Moustafa má svoju vlastnú rytmiku - nerytmiku , vlastnú cestu - necestu. V skladbe "Flies" si to na začiatku rozdáva s kopákmi systémom kto z koho - naštastie bez ujmy na zdravý -)Po nej prichádza druhý vrchol albumu - pre mňa osobne jednoznačne najprepracovanejšia a zvukovo najnavrstvenejšia skladba "Black smoke and mirrors" - gitarky , klávesy, Moustafa sa nám ukludňuje a Devon sa chytá flauty aby nebodaj nezabudol vzdať hold svojmu vzoru - istému Mr. Andersonovi. Túto skladbu radím k TOP 3 skladieb DS doposiaľ. No a aby poslucháč nemal počas spánku len nočné mory - na záver uvolnenenší bonus "Time" - najrytmickejšia skladbička a najpokojnejší Devonov výraz hlasu. Z viacerých strán je DS prirovnávaný k TOOL - priznám sa, že túto kapelku som doposiaľ nepočul( určite tak niekedy urobím )- pre mňa ale ostávajú svojský , tak ako Mr. Devon osobne. A "Vrah vrán" bude dufám oslobodený... Z 5 !!! -)
reagovat
b.wolf @ 10.01.2014 08:33:24
Tak se konečně k DST někdo taky vyjádřil. Celkově tvorba D. Gravese je nářez, ať už v Psychotic Waltz nebo DST (jenom ten poslední projekt Shadow Theory mě moc neoslovil). Celkově Deadsoul Tribe hodnoti je poměrně jednoduché, protože první čtyři desky jsou prostě perfektní, ale Zabiják vran přece jenom o kousek vyčnívá. 5/5
PaloM @ 10.01.2014 15:56:41
Sajgon, necítiš potrebu ozvať sa a regovať na výzvu moderátorov ohľadom viacnásobnej registrácie na Progboarde?
>> odkaz
Poněvadž mám ve veliké oblibě předchozí počin Mr. Buddy Kellyho (alias Devona Gravese), doplnil jsem si DGF i tuto skupinu. A opět nezklamal... Zabiják vran je super fošna, plná progresivních momentů, skvělého spojení rocku a progrese včetně jethro tullovské Devonovy flétny. První tři alba jsem skvělé, ovšem tohle album je famózní. Dlouho jsem takovou kvalitu neslyšel.
reagovat
- hodnoceno 2x
- hodnoceno 0x