Hendrix, Jimi - Hendrix in the West (1972) (2011)

Jimi Hendrix. Čítajúc biografie a rozhovory s gitaristami som registroval vetu: Hendrix bol a je pre mňa vzorom. Pravdepodobne nebudem ďaleko od pravdy, keď to platí pre veľkú väčšinu hráčov na gitaru. Prečo ? Jedinečný, priekopnícky, neopakovateľný už od debutu v roku 1967. Tých prívlastkov by sa dalo napísať mnoho. Obávam sa, že by som len opakoval frázy z rôznych článkov, recenzií, biografií (monografií).

Počas Jimiho raketovej kariéry hrajú významnú úlohu kompilácie vystúpení na festivaloch a štúdiových sessions. Recenzovaná platňa Hendrix In The West patrí v diskografii medzi „oficiálne“, čo sa odráža aj na kvalite záznamu. No a samozrejme mám k nej aj osobný vzťah, keďže získať takéto skvosty v sedemdesiatych rokoch minulého storočia nebolo až také jednoduché. Zaujímavosťou je, že v sprievodnej skupine na poste basgitaristu sa v nahrávkach striedal Noel Redding a Billy Cox. Posledne menovaný s bubeníkom Buddy Milesom tvoril Band Of Gypsys, ďalšiu formáciu, ktorá hrala s Jimim až do jeho smrti.

Je všeobecne známe, že „live“ nahrávky ukážu kvalitu interpreta. Niekedy až v prekvapivo horšom svetle. Toto o Hendrixovi neplatí. Gitara bola Jimiho súčasťou. No a samozrejme o kvalitách sprevádzajúcich hráčov niet pochýb. Na nahrávkach sa Hendrix prezentoval láskou k rock` n`rolu. Chucka Berryho a jeho Johny B. Goode spoznáte hneď, ale Blue Suede Shoes od Pekinsa sú „prerobené“ na Jimiho obraz. To platí aj o kvílivej verzii britskej hymny a plynulého prechodu úvodných taktov seržanta Peppera. Absolútnymi skvostami sú Little Wing a Voodoo Child, ktoré mám radšej ako štúdiovú verzie. No a Red House nenechá nikoho na pochybách, že Jimi Hendrix patrí medzi legendy. Blues surové, že až prestanete dýchať.

Snažil som sa vyhýbať superlatívom, ale v prípade Jimiho Hendrixa to je nemožné. Akokoľvek kriticky počúvate, nemôžete ostať nezasiahnutý silou jeho hudby.

pozn. recenzia sa týka originál verzie, ktorá vyšla na značke Polydor v roku 1972.

reagovat

Martin H @ 23.08.2016 19:21:11
Hendrix byl z jiného hudebního světa a nezapomenu na první posluchačské setkání s jeho hudbou. Dík za připomenutí tohoto titána elektrické kytary.

bullb @ 24.08.2016 08:52:10
Ďakujem. Len doplním: v súčasnej neoprogrockovej omáčke si ťažko pochutnávam, je akási unifikovaná. Ale Hendrix je spoznateľný okamžite.

No, zase srdeční záležitost. Nahrál jsem si krátce po vzniku. Blues nádherný (pravda, pro mě jsou všecky verze Jimiho blues nádherný, takže to nebylo pro mě nové zjištění). Co mě zaujalo, bylo jeho pojetí klasických rokenrolů - ten jakoby odfláknutý, nevzrušený zpěv (Johnny B. Goode), a přesto to bylo nadupaný energií. Takže srdcem zas 5 hvězd - za původní LP (CD nemám, teprv tady jsem zjistil, že bylo vydaný, takže teprv pořídím).
reagovat