Trip, The - The Trip (1970)

Tracklist:
01. Prologo /Vescovi/ (8:07)
02. Incubi /Vescovi, Gray/ (8:22)
03. Visioni dell'aldilà /Vescovi, Gray/ (8:51)
04. Riflessioni /Vescovi, Gray/ (5:48)
05. Una pietra colorata /Vescovi, Sinnone/ (2:26)



Obsazení:

Billy Gray: guitars, vocals
Arvid "Wegg" Andersen: bass, vocals
Pino Sinnone: drums, percussion
Joe Vescovi: organ, vocals

 
13.01.2012 hejkal | #
3 stars

Slávna talianska skupina The Trip (vo svojej dobe a v Taliansku, samozrejme) s anglickými koreňmi (však na jej počiatku stál aj Ritchie Blackmore) dala svetu štyri albumy, pričom eponymný debut z roku 1970 patrí medzi prvé štyri najlepšie (aké prekvapenie). O čo ide?

Úvodná hluková a potemnená psychedelická rušivosť Prologo navodzuje atmosféru očakávaní, čo sa z toho vykľuje. Trvá dosť dlho a mne nie vždy takéto zvukové pazvučenie vyhovuje, nuž ma po čase poteší až nástup klávesov. Pridá sa basa, bicie, stále je to temné a pomerne obhrúble, ale ja mám drevorubačské nahrávky rád. Pseudo klasika ovláda celú gradáciu i následné stopky, Vescovi ukazuje, že ako klávesák má zo všetkých muzikantov najviac ambícií i umu (však postupne prevezme hlavnú rolu). Po bluesovom závere sa plynule prejde so skladby Incubi, prvý raz sa ozve spev, ale skladba je to psychedelicky hard rockovo dravá a často mĺkva. Sóla ovládajú klávesy, gitara skôr vykresľuje atmosféru v melodických pasážach. Psychedelické plošenie kláves v polovici má v sebe niečo chrámové, spevák sa snaží pôsobiť melancholicky (i s následným zdvojením hlasov), nasleduje výborné naliehavé gitarové sólo, potom je tam nejaká medzihra a tak. Rozhodne nemožno skupinu obviniť z toho, že v rámci skladieb šetrí s nápadmi (teraz neposudzujem pôvodnosť). Ďalší hrozivý psychedelický úvod (mimochodom, vydarený, akési zvonové odbíjanie navodzuje atmosféru zahmleného prístavu o polnoci v béčkovom pirátskom filme) prerastie v ambicióznu naliehavú skladbu Visioni dell'aldilà. Tá osciluje na pomedzí pompézneho art rocku, drsného classical rocku a psychedelického hard rocku a počúva sa výborne. A kde jedna naliehavá vec končí, tam druhá pokračuje. Riflessioni má najbližšie k spevnému rocku s bluesovými i rockandrollovými koreňmi. A spevná rockovica Una pietra colorata navodzuje pocit asolútneho hard rockového odväzu. Čo viac si vo finále želať?

Hoci sa album počúva dobre, je cítiť, že skupina je ešte len na počiatku svojej skladateľskej i prezentačnej cesty a množstvo rôznych pasáží v rámci každej skladby veští, že to bude cesta pestrá. U mňa dobré.

reagovat



Detail hodnocení alba (hodnoceno x)
5 hvězdiček - hodnoceno 0x
4 hvězdičky - hodnoceno 0x
3 hvězdičky - hodnoceno 1x
hejkal
2 hvězdičky - hodnoceno 0x
1 hvězdička - hodnoceno 0x
0 hvězdiček - hodnoceno 0x




Copyright © easyaspie.cz Created in 0.0401 s.