Highway Robbery - For Love or Money (1972)
Mystery Rider
Fifteen
All I Need (To Have Is You)
Lazy Woman
Bells
Ain't Gonna Take No More
I'll Do It All Again
Promotion Man
Obsazení:
Don Fransisco: drums, lead vocals
*John Livingston Tonison : bass, vocals
*Michael Stevens: lead guitar, vocals
Americká štrkotajúca kapela Highway Robbery (resp. jej jediný album z roku 1972 For love or Money) patrí k mojim nedávnym akvizíciám. Aké bolo moje prekvapenie, keď som ju našiel najprv v obchode a následne i na progboarde. Dajako mi táto skutočnosť ušla a žil som v šťastnom nevedomí. V obchode ma zaujala jej evidentná „starina“ a ešte je to aj klasické rockové trio (gitara-basa-spev, keby naozaj niekto netušil). Booklet cédečka s poradovým číslom Seed 067-2 neobsahuje okrem skladieb a zostavy ani ň. Tak to s pirátmi chodilo a chodí. Avšak hlavná je muzika.
Už od prvých tónov úvodnej pecky Mystery rider je jasné, že sa bude jačať, sfetovano hrmotať, skrátka, bude to hard rock etablovaného amerického strihu. Prekvapujú ma (v dobrom) vokály, ktoré hlavnému vrešťanovi zdatne sekundujú a dosahujú celkom melodické zdanie. Sóla obstaráva gitara. To je tak očividný fakt, až si pripadám ako papagáj v debate vedeckých kapacít . Fifteen je neskutočný rachot v pomerne rýchlom tempe, nie, že by sme sa bavili o gepardovi, ale zasa reakčný čas internetových trollov v pohode predháňa. Aby sa nepovedalo, nasleduje slaďáčik All I need (to have is you). Aj táto poloha kapele svedčí, určite minimálne tak, ako sporo odetej modelke objektív fotoaparátu. Lazy woman už opäť vyhrávkovo škrípe, tieto „power“ triá sa ešte aj dnes počúvajú jedna radosť. A tá prirodzená surovosť kombinovaná s dobovým neopakovateľným zvukom a úprimnou snahou hrať o dušu mi jednoducho reže. Na nič sa nehrať, len pražiť. Kde sú tie časy. Dnes človek príde na festival amatérskych kapiel a namyslenosť, pretvárka a snaha o gýčový efekt sa rinie z pódia, spoza neho a vlastne i spred neho. Na profi akciách sa to vynásobí dvojkou a človek má pocit, že okolo nás žijú samí neuznaní géniovia.
Druhú stranu platne otvárala pokojnejšia, ale o to viac srdcervúca spevná skladba Bells. Ku koncu celkom stvrdne, čo nemá za cieľ vzbudzovať žiadne dvojzmyselné myšlienky, je to jednoducho fakt. Surový flák Ain’t gonna take no more sa tvári ako sekaná. I’ll do it again je husto bahnité vytvrdnuté blues, čo sa miestami rozkokoší ako dva kohúty na jednom smetisku. Mám vôbec opakovať, ako veľmi ma to baví? A posledná skladba albumu, Promotion man, je doslova óda na obíjanie plechov a lisovanie šrotu. Nemôžem si pomôcť, v hlave mi vždy naskočí Primitive man od Jerusalem. Nie, že by sa výrazne podobali, ale rozhodne by mohli tvoriť nevlastný súrodenecký pár na tematickej výberovke, ktorej zameranie by vydesilo nielen slabšie povahy.
Highway Robbery rozhodne môžem odporučiť priaznivcom výbornej americkej hardrockovej muziky. Pri jej počúvaní sa cítim ako paleontológ, čo v piesku nedozernej púšte objavil kompletne zachovanú kostru Tyranosaura. Hurá!
reagovat
Jardo @ 29.05.2015 13:00:06
Heh, to je sranda a zhoda okolností v jednom. Chystal som sa tu nahodiť už napísanú recenziu na tento album a čo nevidím, hejkal tu dal svoju. Tak trochu počkám.
Inak, tiež mám túto partiu rád. Tak ľahko sa jej dá veriť, až sa mi nechce veriť.
hejkal @ 29.05.2015 13:05:22
Ale však pokojne daj, nech je čo čítať. :)
70´s UNDERGROUND ako sa patrí. Skupina Highway Robbery a ich jediný album zo zaujímavým názvom For Love Or Money z roku 1972 má všetky znaky poriadneho hard rocku.. je to hlučné ,surové spieva sa tam hlasno, gitara chrčí ako starý tuberák, bicman udiera do všetkého možného, hrá to power trio, z niektorých skladieb vyteká punk. Proto Metal!!!!
album má 8 skladieb. skladba Fifteen je poriadna garážova punková paráda pri ktorom zvuk sičí ak štrkáč bicmen udiera do činelov príliš často. .štvrtá pieseň Lazy Woman skladba zo zaujímavým riffom a meniacimi náladami raz hučia gitary inokedy zase skupina hrá z melódiami a takmer chorálovým spevom je tu vynikajúce sólo v štýle Jiimyho Pagea. zbožnujem rýchle riffovačky ako napríklad Ain't Gonna Take No More najlepšia skladba na albumu, alebo posledná pekelná Promotion Man to je niečo !!!
vynikajúca dávno zabudnutá záležitosť neradím to medzi moje životné undergroundové božstvá ako Sir Lord Baltimore,Buffalo, Jerusalem, Head Over Heels, Iron Claw alebo Leaf Hound ale 4 hviezdy tomuto dám.
reagovat
Jardo @ 24.12.2014 13:10:30
Síce s vyše polročným oneskorením, ale napokon predsa. Dík, gunslinger, za recenziu tejto vykopávky. Určite si zaslúži, aby tu o nej bolo písané. Ten punk tam našťastie nepočujem. Inak, súhlas - aj mňa si ich energická hudba získala.
- hodnoceno 0x
- hodnoceno 0x