Big Bertha - Cozy Powell’s Big Bertha (1999)

Big Bertha, nebyť hviezdnej kariéry Cozyho Powella, by pravdepodobne odpočívala v pokoji, ale snaha zarobiť na smrti osobnosti nepozná hraníc, nuž sa nevalne nasnímaný záznam z hamburského koncertu z 3. decembra 1970 zjavil ako blesk z jasného neba.

Akože, Cozy bol tvrdý mlátič vždy, na začiatku svojej profesionálnej kariéry to platilo dvojnásobne. Keď sa pridajú creamovsky nainfikovaní bratia Ballovci, je všetko jasné. Drsný blues rockový humbug vhodný i pre hard rockerov bude mať hlavné slovo. Zmeska vlastných skladieb (niektoré si preniesli i do ďalšej svojej skupiny Bedlam) a prevzatých štandardov (že ide najmä o skladby hrané svojho času triom Baker, Bruce, Clapton, hádam nemusím pripomínať) sa vyznačuje punkovým spevom (sic!), búchavičnou rytmikou a rozžhavenou gitarou, ako doba kázala a rockové triá dôsledne dodržiavali.

Nepôjdem skladbu po skladbe, ale pripomeniem, že všetky sú parádne odohraté, sóluje nielen gitarista, ale i basák a pristavím sa tiež pri Cozyho sóle. Je v skladbe Spoonful a najlepšie ho vystihuje termín poplatné dobe. Nie, že by nedisponovalo dvomi kopákmi, ale osobne mám iných sólových favoritov, než je Cozy.

Kto dokáže nahrávke odpustiť pomerne nekvalitný zvuk (nie je to úplná hrôza, ale viem si predstaviť, že nafetišizovaní audiofilovia by mohli prísť o svoj drahocenne rozmaznávaný sluch), ten si pri tejto nekompromisnej dobovej záležitosti príde na svoje.

Malá poznámka na okraj, na obale je pri CD2 uvedené, že je tam päť skladieb, ale v prehrávači reálne ukazuje iba štyri. Je to dané tým, že Crossroads a The Stumble sú reálne na disku i prezentačne spojené v organický celok.

reagovat