Høst - Hardt mot hardt (1976)

Keď skupina mení zostavu, je dôležité, aby nestratila istú kotvu, záchytný bod, ktorý ju identifikuje. Hoci v Høst ostali len basák a spevák, stačí to.

Gong a nejaké klávesy , do toho rytmika rôzne seká, čo sa sekať dá. Profetens ord je parádna rozhadzovačná art rocková mela, spevák je rozpoznateľný, hoci hudba sa otočila o stoosemdesiat stupňov, má švih a v ráznych chvíľkach je cítiť, že hard rock stál pri kolíske pätice muzikálnych Nórov. Prím hrajú klávesy (nie, že by ostatné nástroje zaostávali), čo nemusí každému sadnúť. Pozvoľné vybrnkávanie si zasnene pripláva na vlnách skladby Gorobin, atmosféra hradných podriemkavaní je však narušená ťažkou rockovou medzihrou, takže asi nemusím zdôrazňovať, že skladba má opäť množstvo nápadov, ktoré nápadito vypúšťa na žiaduceho poslucháča. Istá fraškovitá nálada je badateľná v spievaných pasážach, ale keby som sa mal zmieniť o všetkom, čo sa v skladbe deje, tromfol by som Leninove spisy a to by mi od ich fandov hrozilo, že ma skosí kosák, prípadne tresne po hlave kladivo, až uvidím tu ich hviezdu v novom svetle. A o to nestojím. Zadumané úvody sa skupine evidentne páčili, v temnejšej náladovke Nattergalen nemôže jeden chýbať a nebojte sa, ani nechýba. Kratšia spevná skladba Ørnkloa hladí na duši, pomalšia (ale nie tichá) pestrofarebná mozaika Sirkus detto. Dokonca počuť husle. A sláky tvoria aj kompletnú skladbu Lektyre. Niekto sa evidentne vzhliadol v klasike. A hravá, klasikou ovplyvnená, inštrumentálka Åse konečne nechá vyznieť dominantnú sólovú gitaru. Nevysloviteľné (aspoň pre mňa) meno Æræeo prináša opäť vražedne nabudenú mnohomotívovú rockovicu, aké je radosť počúvať.

Suverénny art rock v drsnejšom háve ma nemôže sklamať a Hardt mot hardt ho ponúka neúrekom.

reagovat