Truth and Janey - No rest for the wicked (1976)
01. Down the road (3:58)
02. The light (5:41)
03. I’m ready (3:28)
04. Remember: A child/Buildings walls (9:03)
05. No rest for the wicked (4:46)
06. It’s all above us (4:23)
07. Ain’t no tellin’ (3:36)
08. My mind (5:53)
Bonus tracks recorded live:
09. Birth of the heart (8:50)
10. Hard road (5:25)
11. As I am (5:03)
12. Tunnel of tomorrow (7:42)
13. One down one to go (4:41)
Obsazení:
Billy Janey: guitar, vocals
Steven Bock: bass, vocals
Denis Bunce: drums, vocals
Keď sa hard rockové trio rozhodne, že to bude pražiť, akoby rok 1970 nikdy neskončil, je mi úplne jedno, že vydá debut hoci v roku 1976. Truth and Janey patrí do zástupu ráznych hard rockových amerických zoskupení bez košatých diskografií, zato nekompromisného nasrdeného rocku núkajú, koľko sa im na platňu vošlo.
Priamočiara rytmika a prierazná gitara, Down the road prekvapuje premyslenou srdcervúcou vyhrávkou i dvojhlasými spevmi. Melodicky vďačná je aj svieža skladba The light. Blues od podlahy, to je I’m ready, jasné, znalejší rozpoznajú klasiku od Willieho Dixona, avšak prevedenie je relatívne netuctové. Náznak kompozičných ambícií sa pretavil do dlhej kompozície s dvomi časťami Remember: A child/Buildings walls. Priam džezové rytmizovanie podstiela meditujúcu gitaru, pokojné pasáže striedajú tie nepokojné, rozhodne sa tomu nedá uprieť snaha i celková príťažlivosť. Jasné, že prevažne to ťažkotonážne rockuje. Spevná titulka No rest for the wicked má v sebe nepokoja ako ústav neurotických chorôb, reže ako chirurg vo švungu a robí česť štýlu, ktorý prezentuje. Zrazu sa ozve akustická gitara, ale It’s all above us je o niečom inom. Ráznom. Rozjašená skladba Ain’t no tellin’ využíva bubeníka aj na to, aby mlátil do nejakých kovových perkusií, hard rockový kabát to však rozhodne neobráti. Na konci sa ešte zlovestne zahaluzí v rámci príspevku My mind, aby poslucháč nenadobudol dojem, že počúval nejakú selanku, čím album dostáva správnu bodku.
Že sa gitarista rád počúva, je jasné z priložených koncertných bonusov. Dlhočizné gitarové sóla podčiarkuje nekompromisná rachotiaca rytmika a vražedný zvuk, ktorý by netopierom a hifistom spôsobil stratu orientácie, čo by mohlo viesť aj k ujme na živote. Pätica skladieb ničím neprekvapuje, jednoducho si to rachotí a je jedno, či sa to volá Birth of the heart, Hard road, As I am, Tunnel of tomorrow, One down one to go alebo inak.
Takéto dielka milujem.
reagovat
gunslinger @ 21.02.2012 09:55:27
tak týchto mám aj ja rád..album Erupts! (Live) o niečo viac. celkom sa mi páči ten old schoolový obal.. Marshallka položená pod holím nebom niekde na záhrade a za ňou opretá firebirdovka (môj najobľúbenejší druh gitary)
pito63 @ 29.05.2013 06:30:19
Opäť raz kúpa so "zaviazanými očami" a zásah do čierneho. Nemám čo dodať - výborný hard rock!
Hejkal, vďaka za "No Rest for the Wicked"!
- hodnoceno 1x
- hodnoceno 0x