Reed, Lou - New Sensations (1984)

V knihe Waiting for the man o Lou Reedovi je tento album zhodnotený ako slabučký, postavený skôr na gitarových efektoch a aranžmánoch. Môj názor je úplne iný. Práve aranžmán postavený na využití synťákov, elektronických bicich sem tam a gitorových efektoch len dokazuje, že Lou s kapelou perfektne nabehli na zvuk 80. rokov. Miestami tá bezpražcová basa mi znie ako z nejakých Neckařových či Prokopových albumov, konkrétne titulná "New Sensation". Cítiť z toho príjemnú atmošku najmä prvej dekády 80. rokov. Aspoň teda dnes, keďže v čase vzniku som mal tri roky.

Lou je vo svojom jadre stále hlavne rock´n´rollový básnik, čo dokazuje hneď v úvodnej rock´n´rollovej lebo rockabilly piesni "I love you Suzane". Dynamické elektro-bicie štartujú príjemnú "Endlessly Jealous". Zmysel pre dvojzmysly a svoju humornú stránka Lou ukázal v "My red joystick", s ktorým je v štýle adolescenta odfotený na obale platne. Pieseň "Turn to me" mi trochu povypadla.

Najlepšiou skladbou albumu je maximálne pohodová nostalgia "New Sensation" s krásnym úprimným textom bez náznaku dekadentnej minulosti. Tu vyzdvihne Saundersovú hru na bezpražcovú basu, ktorú milujem, dokonca aj nášho chrapláka Jandu a jeho Prototype. Práve niečo z "Kolej Yesterday" od Prokopa mi pripomína "New Sensation", dokonca rok vzniku je rovnaký. Zaujímavo rytmický mi znie "Doin' the Things that We Want To". Top skladba č. 2 z toho albumu je "What Becomes a Legend Most". Veľmi dobré gradovanie, príjemné akordy, zvuk, a taktiež text. S pozitívnou energiou sa presunie k ďalším dvom veľmi príjemným kompozíciam a menovite "Fly Into the Sun", "My Friend George", a aj v Cockerovská "High in the City". Záver albumu má podobne rytmický vystavanú kompozíciu ako titulná pieseň, len atmosferický náboj pre mňa žiaľ nemala.

Nevravím, že tento album je nejaký megaskvost či comeback legendy. Je to len poctivá muzika a hodnotný album, a odvážne poviem, že patrí k trom najlepším albumom od Loua z osemdesátých. Osobne u mňa patrí k mojej petke jeho najlepších albumov. Ešte raz a poriadne musim vyzdvihnúť veľmi kvalitnú aranž tohto albumu. Nový zvuk mu pridal. Ďaleko záživnejšie mi znie ako "Legendary Hearts", "Mistrial", "Growing up on public" a zvukovo aj než "New York" (nevravím o koncepte a textoch, tam je New York špička tvorby s Berlinom). Tak ak má niekto chuť na príjemnú atmošku prvej polovice osemdesátých, nech sa páči. Na to, že Lou neni žiadný Bowie, dokonca ani Ferry, je album záživný a plnohodnotný.
reagovat

Nazired @ 30.09.2018 12:39:04
Alba New Sensations a Mistrial jsou priblizne na stejny urovni.. podle myho nazoru pouze takovej vlaznej prumer.. nekolik skladeb je dobrejch, ale celkove dost hodne bida. Kdyz jsem si je poprve nekdy v 1986-1987 na burze koupil/vymenil nebo od nekoho pujcil (uz nevim), tak jsem byl dost zklamanej. Na alba jako Growing in the Public, The Blue Mask nebo nasledny NY a Songs Drella podle myho nazoru nikdy nemely..
Na druhou stranu, ja odjakziva hodnotim Reedovy alba hlavne podle muziky, kdezto treba rozeny americani (stejne jako my mnoho folkovejch pisni) hlavne podle textu.. Podle nekterejch americanu byl Lou Reed jeden z nejlepsich US textaru vsech dob..

Egon Dust @ 30.09.2018 17:03:05
Je pravda, že mňa asi na New Sensation oslovila zvuková bohatosť, svoje zahralo aj to, že mi dobre sadol v období, keď som ho kúpil cca 2roky dozadu. Samozrejme počuť tento, alebo ktorýkoľvek iný album v čase vzniku je niečo, čo len starším poslucháčom neskutočne závidím, nech už ide o akéhokoľvek interpreta. Samozrejme na New Yorku sú niektoré veci veľmi dobré, Blue Mask som počul len z mp3, ale rád by som uvítal LP. Vyzerá to byť silný album. V mojich očiach je Lou Reed určite jeden z top textárov. Mne jeho dekadentné texty sedia na totálku, ale vo všeobecnosti beriem na vedomie, že sú určite aj lepší napr. Dylan, Young, Petty. Reed a Iggy Pop sú predsa iný smer ako Springsteen a Dylan.