Strawberry Path & Flied Egg - Goodbye (1972)
1. Leave Me Woman
2. Rolling Down the Broadway
3. Rock Me Baby
4. Five More Pennies
5. Before You Descend
6. Out To the Sea
7. Goodbye My Friends
8. 521 Seconds Schizophrenic Syphony
Obsazení:
Shigeru Marumo – guitar, keyboards, Moog, vocals
Hiro Tsunoda – lead vocals, drums
Masayoshi Takanaka – bass, acoustic guitar, vocals
O japonskú rockovú hudbu som sa nikdy nezaujímal, dôvodom bolo hlavne to, že ju nikto v okolí nemal k dispozícii. Samozrejme som niečo na nete zachytil, nejakých interpretov pôsobiacich v Európe evidoval, ale to bolo asi tak všetko. Až minulý rok, keď sa na progboarde zjavil profil Blues Creation, som sa pokúsil niečo si ísť kúpiť a skončil som s tromi albumami od vydavateľa Bamboo (piráti tváriaci sa čestne, teraz to robia viacerí, napíšu, že nemohli zohnať majiteľov autorských práv, tak nech sa im ozvú, keď natrafia na tieto vydania). Išlo o Apryl Fool – Apryl Fool (1969), Blues Creation - Demon & eleven children (1971) a album Goodbye od Flied Egg z roku 1972, o ktorom dnes bude reč.
Úvodné slovo do mikrofónu naznačí, že pôjde o koncertnú nahrávku, dokonca pekne odpornú, zvuk chrčí, kapela rázne drví hard rockovú mantru a keďže je to klasická trojka, prím hrá gitara. Leave me woman poteší fanúšikov Deep Purple, ale aj Sir Lord Baltimore. Podobne ako ďalšia nabúchaná záležitosť Rolling down the broadway. Klasický bluesový kúsok Rock me baby uháňa s vetrom o závod. Hrmot vo Five more pennies sa pretaví do predstavovačky basáka, bubeníka a aj toho tretieho nástroja, ktorý som už raz spomenul. Že tých šesť strún bude kvákať, asi nemusím vysvetľovať nikomu, kto vie, aké gitarové efekty v tých dobách ovládali žeravé jadro rockovej hudby.
Druhá strana platne je štúdiová. Načne ju kvílivá hard rocková skladba Before you descend. Prekvapujúco sa v nej vyblázni cowbell. Až šiesta skladba v poradí je slaďák. Out to the sea preteká emóciami, ako to dokáže iba fest strhnutá priehrada rozmerov Hoover Damu. Goodbye my friend je pomerne absurdná popevková záležitosť, ale to už opúšťame oblasť hard rockovú a vrháme sa na pole classical rocku. Záverečná symfónia 521 seconds schizophrenic symphony v štyroch hnutiach (movements) je plne v moci gitaristu, ktorý sadol za klávesy a preluduje o sto šesť. Organ, klavír, nič mu nie je sväté, rytmika s gitarou sa občas pridajú a tým končí jeden z vydarenejších albumov, aké som kedy počul.
reagovat
- hodnoceno 0x
- hodnoceno 0x