Bang - Music (1973)
01. Windfair (3:09)
02. Glad you're home (3:08)
03. Don't need nobody (3:04)
04. Page of my life (2:28)
05. Love sonnet (3:14)
05. Must be love (2:54)
07. Exactly who I am (3:59)
08. Pearl and her ladies (3:03)
09. Little boy blue (4:19)
10. Brightness (2:51)
11. Another town (0:45)
Bonus (singles, 1973):
12. Slow down (2:38)
13. Feels nice (2:56)
14. Make me pretty (5:10)
Obsazení:
Frank Ferrara: vocals, bass
Frankie Gilcken: guitar
Bruce Gary: drums
Problém s umením tkvie v tom, že jeho príťažlivosť je výsostne subjektívna a ľubovoľná masa rovnako subjektívnych názorov sa môže hoci aj rozdrapiť, nič objektívnejšie, nedajbože pravdivejšie, z toho nespraví. Prvoradá je hudba, nuž ktorý album by sa k nej viac hodil než ten, čo sa volá Music?
Gitarka sa pekne žhavo zaobalí a už je tu spevne roztancovaný hard rockový flák Windfair. Klavírna fňukačka Glad you're home síce postupom času naberie akési drsné hrany, ale znejú značne sterilne, nefalšovaná surovosť je nahradená premyslenou bezpečnou stávkou na istotu. Preto tu nemáme leva žerúceho stehno nejakého dobytka, ale zajaca chrúmajúceho mrkvu. Don't need nobody si pospomína na dni v džungli, kde jemnosť a vyberané spôsoby znamenali akurát istotu, že sa podobne postihnutý jedinec dostane do menu všetkých okoloidúcich dravcov. Asi tak, ako je na tom dvojička skladieb Page of my life a Love sonnet. Ale čo narobíme, veď aj Jane bola pre Tarzana v danom prostredí niečo ako zjavenie. Keď už sa plahočíme pralesom, tak citlivá vychádzková chôdza v teniskách od Baťu v skladbe Must be love zaváňa stratou súdnosti. Hneď vidno, že sa dej odohráva v hollywoodskych kulisách a nie na čiernom kontinente. Pohodička vyviera aj zo skladby Exactly who I am, akoby som sa ocitol pri termálnych prameňoch a nie uprostred Amazonky s húfom piraní zakusnutých do nôh. A toto melodicky nevtieravé vyhrávanie opantáva aj Pearl and her ladies s úžasne gýčovou klavírnou vsuvkou, ktorú by som čakal od Queen . Podobne tajuplne si to slaďákuje aj skladba Little boy blue. Bluesovo sa rozbehne jasná skladba Brightness, to sa už bývalý prezident definitívne vrátil z lovu anakond a v pokoji píše memoáre. A podpisom je krátka Another town.
Trojica bonusov (dlhočizné rádiové interview nepočítam) je podstatne drsnejšia, než album. Slow down nemá nič spoločné so slow a už vôbec nie down, toto je nekompromisná jazda s glam rockovým refrénom, Sweet by závideli. A ešte lepšia je zeppelínovka Feels nice. Ešte aj záverečný slaďák Make me pretty je chytľavejší ako chrípka.
Príjemný album melodického rocku sa počúva viac ako vďačne, a preto dávam zaslúžené dobré vysvedčenie.
reagovat
pito63 @ 07.01.2013 11:01:46
Neostáva mi iné, ako súhlasiť s recenzentom - veľmi príjemná porcia melodického rocku. Som rád, že je album v mojej zbierke.
hejkal, ďakujem za "Music"!
- hodnoceno 0x
- hodnoceno 0x