Os Mundi - 43 Minuten (1972)
01. A question of decision /Busse, Arndt/ (7:40)
02. Triple /Busse, Arndt/ (5:07)
03. Missile /Arndt/ (3:05)
04. It's all there /Busse, Arndt/ (4:08)
05. Isn't it beautiful /Busse, Arndt/ (2:17)
06. But reality will show /Busse, Arndt/ (6:30)
07. Children's games /Busse, Arndt/ (7:59)
08. Erstickübungen /Fried, Arndt/ (6:21)
09. Fortsentsung Folgt /Planck/ (1:17)
Obsazení:
Udo Arndt: guitar, organ, piano, vocals, percussion
Andreas Villain: bass
Dietrich Markgraf: saxophone, flute
Christoph Busse: drums, guitar,percussion, vocals
Buddy Mandler: drums, congas, bongos, vocals
Mikro Rilling: cello, percussion, vocals
Guest musician:
Erik: acoustic guitar (4)
Renate: telephone (8)
Conny Plank: guitar (9)
Na skupinu Os Mundi som narazil vďaka prvému volume edície Krautrock – Music for your brain, kde sa nachádzala skladba A question of decision z druhého albumu. Okamžite som si 43 Minuten zadovážil (názov je daný trvaním dosky), pričom som sa dozvedel, že debut by mal byť experimentálnejší, celý spievaný v latinčine! Keď som sa v čase od 19. do 21. apríla roku 2007 ocitol na knihovníckej konferencii vo Frankfurte nad Mohanom, prelozil som jedno popoludnie staré mesto a naďabil na dva „cédé-šopy“, v ktorých sa to nemeckými starinami priam hemžilo. A debut Latin mass tam bol tiež. Neviem prečo, niečo ma odradilo a radšej som si kúpil albumy Birth Control. A tak z neho poznám iba tri skladby, Ouvertüre, Kyrie a Sanctus, ktoré sa zjavili v už spomínanej sérii Krautrock. A som spokojný, hoci to vôbec nie je zlé. Ale poďme sa venovať albumu číslo dva.
Dychavičné colosseumovské rockovanie, perkusijná medzihra, psychedelické inštrumentácie, v závere nechýba tullovská flauta, to je v skratke najlepšia skladba kapely Os Mundi – A question of decision. Podobne skvelá dychová rockovina je aj skladba Triple. Missile sa inštrumentálne ženie vpred (aj so sabbathovským záverom) ku pomerne komerčnému songu It’s all there. Kiežby sa v rádiách hrali takéto fláky a nie to, čo sa v nich hráva dnes, nech už je to čokoľvek. Perkusijno-saxofónová vsuvka Isn’t it beautiful predznamenáva naliehavú pieseň But reality will show. Emócie rozmerov antickej tragédie sa spájajú s nástrojmi i s nemecky prízvukovaným anglickým spevom a ja to žeriem aj s chlpmi. Ťažký riff načne Children’s games, hard rockový „fíling“ ovplyvňuje aj špinavá gitara, skladba sa samozrejme preleje aj kamsi k džezu, ale iba tak trošíčku, stredová haluzná pasáž následne s hard rockom nemá spoločného nič, ani smietku, čo mi však vôbec neprekáža. Nepriamočiareho džezovania si dosýta užijeme v skladbe Erstickübungen a na záver je tu pripravená krátka, bluesovo sfarbená, gitarová vec Forsetzung folgt.
Kto má rád džez rock s dôrazom na rock a vzal na milosť dychy, ten si tento album pravdepodobne zamiluje.
reagovat
- hodnoceno 0x
- hodnoceno 0x